Ak za koniec funkčného obdobia považujeme nástup druhej Ficovej vlády v apríli 2012 (druhý kvartál 2012), tak verejný dlh bol na úrovni 50,1 % HDP. Odvtedy vystúpal na 51, 2 %, čo je skutočne historicky najvyššia hodnota. Podľa údajov Eurostatu stúpal verejný dlh za posledné tri roky takto:

Kvartál	Q1 2010	Q2 2010	Q3 2010	Q4 2010	Q1 2011	Q2 2011	Q3 2011	Q4 2011	Q1 2012	Q2 2012	Q3 2012	Q4 2012
Verejný dlh v % HDP	36,0	39,1	38,2	41,0	42,4	42,7	42,2	43,3	46,4	50,1	51,2	52,1

Pri pohľade, na tabuľku je zjavné že k nárastu štátneho dlhu dochádza pravidelne od tretieho kvartálu 2010, keď v júli nastúpila vláda Ivety Radičovej. Navyšší medzikvartálny nárast (3,7 %) bol medzi štvrtým kvartálom 2011 a prvým kvartálom 2012. 
Analytik INESS uvádza: „Hlavným dôvodom rýchleho rastu nášho dlhu sú stúpajúce verejné výdavky, ktoré nereflektujú pomaly rastúce verejné príjmy (teda zaplatené dane a odvody). Výdavky rástli aj počas predkrízových boomových rokov, každým rokom však rástli aj ich príjmy. S príchodom krízy príjmy prepadli a rastú len pomaly. Verejné výdavky však rástli aj s príchodom krízy a došlo teda k veľkému nepomeru medzi príjmami a výdavkami. Dôsledkom boli rekordné deficity a dnešný rekordný dlh.“
Výrok hodnotme ako zavádzajúci, pretože výška štátneho dlhu závisí od viacerých faktorov, a je výsledkom dlhodobejšieho nárastu, taktiež je zložité identifikovať subjektívny pojem "zlá" konsolidácia.