Nezdražujeme zvýšením DPH, verejné financie ozdravujeme zaťažením bánk, monopolov, ľudí s príjmom nad 3300 eur a firiem, taktiež šetrením na vládnej spotrebe. Medzinárodný menový fond predpovedá Slovensku v roku 2013 aj 2014 2. najvyšší rast HDP v eurozóne (1,4% a 2,7%). EÚ predpovedá Slovensku pre rok 2014 2. najvyšší rast HDP v eurozóne, 3. najnižší dlh v eurozóne.
SMER: Vládne fakty 2013 - 23.04.2013
Tento "vládny fakt" obsahuje väčšie množstvo jednotlivých tvrdení, ktoré sú pravdivé.
DPH bolo naposledy zvýšené počas vlády Ivety Radičovej - novelizácia zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nadobudla účinnosť 1. januára 2011.
Čo sa zaťaženia bánk týka, ešte bývalá vláda schválila v roku 2011 Zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, podľa ktorého od 1. januára 2012 banky na Slovensku musia platiť osobitný odvod vo výške 0,4% zo základu na výpočet odvodu, ktorým sa rozumela "suma pasív banky vykazovaných v súvahe znížená o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky, o hodnotu podriadeného dlhu podľa osobitného predpisu, hodnotu vkladov prijatých bankou na území Slovenskej republiky."
Súčasná vláda tento zákon v júli 2012 novelizovala, pričom "Zmena oproti doterajšiemu zneniu nastala v podmienkach pre výpočet odvodu, a to v neznižovaní základu pre výpočet odvodu o hodnotu vkladov prijatých bankou na území Slovenskej republiky." Tento odvod by sa mal postupne znižovať a klesnúť až na nulu, keď bude v takzvanom rezolučnom fonde vyzbieraná suma 1 miliardy €. Slovenský bankový sektor táto povinnosť podľa medializovaných správ zaťažila natoľko, že jeho zisky v minulom roku medziročne klesli o 27%.
Vláda taktiež zaťažila novým odvodom monopolné podniky, Zákon č. 235/2012 Z.z. (.pdf) o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach uložil firmám, ktorým aspoň polovica výnosov vzniká z pôsobenia v oblasti energetiky, poisťovníctva, verejného zdravotného poistenia, poskytovania zdravotnej starostlivosti, elektronických komunikácií, farmácie, poštových služieb, dopravy na dráhe, leteckej dopravy, verejných kanalizácií a vodovodov, povinnosť platiť špeciálny odvod vo výške 0,363% zo zisku presahujúceho hranicu 3 milióny €.
25 percentná sadzba platí pre ľudí ktorých základ dane prekročí 34 401,7 € (mesačne 2866,8 €), čiže ich hrubá mesačná mzda je viac než približne 3300 €.
Novelou (.pdf) zákona o dani z príjmov (plné znenie) sa nastavilo nové, progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb. §15 hovorí:
"Ak tento zákon neustanovuje inak, sadzba dane zo základu dane
a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je
1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,
2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,"
a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je
1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,
2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,"
Podľa zákona o životnom minime z 1.7.2012 je toto 194,58 € mesačne. Jednoduchým prepočtom sa teda dostávame k záveru, že vyššia daň z príjmu sa týka zamestnancov, ktorých základ dane ročne tvorí viac než 34401.744 €.
Vyššia sadzba dane sa teda vzťahuje na zamestnancov, ktorí zarábajú viac než 2866,8 € mesačne v čistom.
Po pripočítaní zdravotných (4%) a sociálnych odvodov (9,4%), o ktoré sa hrubá mzda znižuje pri výpočte základu dane, sa dostávame k hranici 3308,114 € mesačne v hrubom.
Časť výroku o šetrení na vládnej spotrebe považujeme za pravdivú, v októbri 2012 Ministerstvo financií informovalo: "MF SR splnilo uznesenie vlády č. 387/2012 z 30. júla 2012 o viazaní rozpočtových výdavkov v objeme 120 mil. eur. Ministerstvo financií SR oslovilo rozpočtové kapitoly s požiadavkou na predloženie návrhov, kde je možné ušetriť. Výsledkom bolo zabezpečenie viazania výdavkov, ktoré dokonca prevyšuje stanovenú sumu." O tomto šetrení informovali i TV Markíza a viaceré tlačové agentúry.
Čo sa týka predpovede MMF, je pravdou že Slovensku v najbližších dvoch rokoch predpokladá druhý (po Estónsku) najvyšší rast HDP v eurozóne. Pri zaokrúhlení na jedno desatinné miesto súhlasia i konkrétne čísla poskytnuté úradom vlády:
Taktiež je pravdou, že EÚ (Eurostat) Slovensku v roku 2014 predpovedá druhý (po Estónsku) najvyšší rast HDP v eurozóne. Je pravdou, že podľa eurostatu je v súčasnosti Slovenský verejný dlh tretí najnižší v Eurozóne:
Podľa publikácie European Economic Forecast Winter 2013 je Slovensko pre rok 2014 stále na 3. mieste, pred Slovinskom a Fínskom, v pomere dlhu voči HDP.
(výrok bol upravený 2.5.2013 a bola zmenená jeho pravdivostná hodnota zo "zavádzajúci" na "pravdivý").
Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2013