Ján Figeľ
KDH
On (prezident Gašparovič, pozn.) to nerešpektoval (Ústavný súd, pozn.) ani pri zbavení mandátu jedného z poslancov v parlamente, keď bol predsedom parlamentu, ani pri nástupe náhradníka Emila Spišáka.
Politické dianie v uplynulom týždni. - 18.03.2013
Vo veci vzdania sa mandátu poslanca NR SR Františka Gauliedera rozhodoval Ústavný súd 23. júla 1997. Na základe rozhodnutia mal poslanec František Gaulieder vykonávať ďalej mandát poslanca NR SR, a teda nemal byť nahradený iným poslancom. NR SR ho však nahradila J. Belanom a stav po rozhodnutí Ústavného súdu nenapravila.
V druhom prípade, kedy sa rozhodovalo o náhradníkovi za zosnulého poslanca za SNS B. Kunca, konala NR SR taktiež v rozpore Ústavou SR. Ústavný súd rozhodol, že v NR SR mal zosnulého poslanca nahradiť náhradník E. Spišák. Keďže však NR SR ako náhradu vybrala L. Hrušku, porušila tým ústavné právo E. Spišáka na prístup k voleným a iným funkciám, a teda konala protiústavne. Stav po rozhodnutí Ústavného súdu nenapravila.
Vzhľadom na to Ivan Gašparovič bol v rokoch 1994- 1998 predsedom NR SR a mal teda významný vplyv na dianie v NR SR, výrok J. Figeľa hodnotíme ako pravdivý,
MANDÁT FRANTIŠKA GAULIEDERA
5. novembra 1996 vystúpil F. Gaulieder z poslaneckého klubu HZDS.
21. novembra 1996 bol F. Gaulieder vylúčený z HZDS.
3. decembra 1996 obdržal preseda NR SR I. Gašparovič list, ktorým sa poslanec František Gaulieder vzdáva mandátu poslanca. Denník SME píše: "Rozhodne 149 poslancov. S ničím to nie je v rozpore" - vyhlásil predseda NR. I. Gašparovič, ktorý oznámil, že dostal list F. Gauliedera, ktorým sa vzdáva svojho poslaneckého mandátu, a že ho spolu s ďalším listom odovzdá Mandátovému a imunitnému výboru."
4. decembra 1996 poslanec Gaulieder reagoval na list slovami: ""List je podvrhom, neposlal som ho, a ani nenapísal. Predsedovi parlamentu som napísal 3. decembra list, v ktorom píšem, že sa poslaneckého mandátu nevzdám, a rovnako tu, v NR SR, vyhlasujem, že tak neurobím do konca volebného obdobia." (...) Po niekoľkohodinovej diskusii v neskorých večerných hodinách NR SR 77 hlasmi odňala mandát F. Gauliederovi a rozhodla, že na jeho miesto nastúpi poslanec Ján Belan (HZDS)."
12. decembra 37 poslancov NR SR "z KDH, DÚ, Spoločnej voľby a MK podalo návrh na začatie konania o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení mandátu poslanca J. Belana, ktorý nastúpil na miesto poslanca Františka Gauliedera."
17. decembra 1996 sa František Gaulieder obrátil na Ústavný súd.
V rozhodnutí ústavného súdu z 23. júla 1997 sa píše (PDF.):
"1. Ústavný súd SR zisťuje, že uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo dňa 4. 12. 1996 boli porušené ústavné práva navrhovateľa F. G. (Františka Gauliedera- pozn. red.), uvedené v ustanoveniach čl. 30, čl. 12 ods. 1 druhej vety, čl. 16 ods. 1 a čl. 81 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky v spojení s ustanoveniami čl. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 73 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky.
2. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo dňa 4. 12. 1996 sa zrušuje.
3. Ing. F. G., bytom G., zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vo
voľbách, vykonaných 30. 9. až 1. 10. 1994, je naďalej poslancom Národnej rady Slovenskej republiky."
"Všetky ostatné rozhodnutia ÚS sme vždy rešpektovali, ale toto rozhodnutie ÚS nie je explicitne také, ktoré by navrhovalo nejaké riešenie. Tam sa necháva na úvahu jednotlivých poslancov a celkovo pléna NR SR. Ja si myslím, že nijakým spôsobom ústavu neporušíme. Ostatné skutočnosti vyjdú najavo pravdepodobne na schôdzi NR SR."
"1. Ústavný súd SR zisťuje, že uznesením Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo dňa 4. 12. 1996 boli porušené ústavné práva navrhovateľa F. G. (Františka Gauliedera- pozn. red.), uvedené v ustanoveniach čl. 30, čl. 12 ods. 1 druhej vety, čl. 16 ods. 1 a čl. 81 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky v spojení s ustanoveniami čl. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 73 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky.
2. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky číslo 482 zo dňa 4. 12. 1996 sa zrušuje.
3. Ing. F. G., bytom G., zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vo
voľbách, vykonaných 30. 9. až 1. 10. 1994, je naďalej poslancom Národnej rady Slovenskej republiky."
Vtedajší poslanec za HZDS D. Macuška pre rádio TWIST vtedy povedal:
"Všetky ostatné rozhodnutia ÚS sme vždy rešpektovali, ale toto rozhodnutie ÚS nie je explicitne také, ktoré by navrhovalo nejaké riešenie. Tam sa necháva na úvahu jednotlivých poslancov a celkovo pléna NR SR. Ja si myslím, že nijakým spôsobom ústavu neporušíme. Ostatné skutočnosti vyjdú najavo pravdepodobne na schôdzi NR SR."
J. Belan nahradil na poste poslanca NR SR F. Gauliedera pred rozhodnutím ÚS. NR SR na rozhodnutie Ústavného súdu nijako nereagovala, čo sa dá považovať za nenapravenie stavu. Predseda parlamentu Ivan Gašparovič (kompetencie predsedu NR SR) po náleze ÚS nekonal.
NÁHRADNÍK ZOSNULÉHO POSLANCA B. KUNCA
12. decembra 1996 zomrel poslanec NR SR Bartolomej Kunc (SNS)
28. decembra 1996 sa listom I. Gašparovičovi svojho práva nastúpiť domáha E. Spišák (SNS).
4. februára 1997 priznal imunitný a mandátový výbor nástupníctvo L. Hruškovi na návrh SNS.
5. februára 1997 L. Hruška zložil poslanecký sľub. Denník SME v chronológii udalosť opisuje takto: "Poliak (predseda imunitného a mandátového výboru NR SR za stranu ZRS- pozn. demagog.sk) pritom upozornil, že Spišák sa svojho práva získaného vo voľbách nevzdal, naopak, písomne sa oň uchádza. Zdôraznil, že ani od ďalších dvoch kandidátov SNS, ktorí získali dostatok preferenčných hlasov, nedostal list, v ktorom by sa vzdali svojich práv. Predseda SNS Slota tvrdil, že ďalší dvaja náhradníci "akceptovali" rozhodnutie predsedníctva Ústrednej rady SNS o nominácii Hrušku. Po tom, ako 73 poslancov HZDS-SNS-ZRS schválilo uznesenie NR SR č. 580 o nastúpení Hrušku, Gašparovič Hrušku vyzval dostaviť sa do sály, aby zložil poslanecký sľub. Opozícia tento akt bojkotovala."
V ďalšom náleze Ústavného súdu zo 7. januára 1998 sa hovorí o porušení práva náhradníka Emila Spišáka. ÚS konštatuje (pdf), že:
"1. Národná rada Slovenskej republiky prijatím uznesenia č. 530 z 5. februára
1997 porušila právo Mgr. E. S. na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručené čl. 30 ods. 4 v spojenI s čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky."
1997 porušila právo Mgr. E. S. na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručené čl. 30 ods. 4 v spojenI s čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky."
A ďalej v rozhodnutí sa píše:
"Mgr. E. S. sa v roku 1994 zúčastnil volieb do Národnej rady Slovenskej republiky ako kandidát Slovenskej národnej strany (ďalej len SNS) vo Východoslovenskom volebnom kraji a vo voľbách získal 2 809 prednostných hlasov, t. j. 12,76992 % na celkovom počte hlasov SNS vo Východoslovenskom kraji, čím sa umiestnil na 2. mieste za B. K. Dňa 12. decembra 1996 zomrel poslanec národnej rady B. K., čím došlo k uprázdneniu mandátu v priebehu volebného obdobia a podľa 48
ods. 2 zákona o voľbách mal na uprázdnený mandát nastúpiť ako náhradník Mgr. E. S.""Mgr. E. S. sa v roku 1994 zúčastnil volieb do Národnej rady Slovenskej republiky ako kandidát Slovenskej národnej strany (ďalej len SNS) vo Východoslovenskom volebnom kraji a vo voľbách získal 2 809 prednostných hlasov, t. j. 12,76992 % na celkovom počte hlasov SNS vo Východoslovenskom kraji, čím sa umiestnil na 2. mieste za B. K. Dňa 12. decembra 1996 zomrel poslanec národnej rady B. K., čím došlo k uprázdneniu mandátu v priebehu volebného obdobia a podľa 48
Z uvedeného vyplýva, že predseda NR SR Ivan Gašparovič, neuznal ústavný nárok E. Spišáka a nevzal do úvahy list E. Spišáka, ktorým sa domáhal svojho práva. Taktiež nekonal po rozhodnutí Ústavného súdy SR. Na uvoľnené miesto nakoniec nastúpil Ladislav Hruška a tento stav nebol revidovaný ani po vynesení rozhodnutia Ústavného súdu SR.
Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2013