Pavol Paška
SMER-SD
Potom, ako bolo prijaté predbežné opatrenie zo strany Ústavného súdu, ktorý títo páni s ľahkosťou nerešpektovali, ani pán Čentéš, ktorý predtým sa vzdal a zrazu keď bola hrozba, že o 24 hodín nadobudne účinnosť nález Ústavného súdu, ktorý v predbežnom opatrení zakázal Národnej rade vykonať voľbu, tak narýchlo sa zvolala v piatok poobede schôdza a vykonali ju tajným spôsobom.
Politické dianie v uplynulom týždni. - 18.03.2013
Na jednej strane, je pravdou že voľba 17. júna 2011 sa uskutočnila skôr než nadobudlo účinnosť predbežné opatrenie ÚS o preventívnom pozastavení účinku novely rokovacieho poriadku Národnej rady. Je taktiež pravdou, že Jozef Čentéš sa predošlej voľby nezúčastnil. Avšak nie je pravdou, že spomínané preventívne pozastavenie zakázal vykonať voľbu generálneho prokurátora ako takú. Ústavný súd pozastavil účinnosť novely zákona, ktorá umožňovala na návrh skupiny poslancov vykonať namiesto voľby tajnej, voľbu verejnú. Inými slovami, Ústavný súd rozhodnutím nezakázal voľbu verejnú. Taktiež nie je pravdou, že predbežné opatrenie malo nadobudnúť účinnosť o 24 hodín. Predbežné opatrenie v skutočnosti nadobudlo účinnosť publikovaním v zbierke zákonov až v 29. júna 2011, voľba GP sa uskutočnila 17. júna 2011. Výrok predsedu NR SR preto hodnotíme ako zavádzajúci.
Bod 6, v ktorom navrhovateľ namieta voči novele zákona o rokovacom poriadku, ktorý :
"Je dôvodný predpoklad, že Národná rada Slovenskej republiky pristúpi v najbližšom čase k verejnej voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, postupujúc v súlade s protiústavnou zákonnou právnou úpravou. Generálny prokurátor by tak bol zvolený postupom podľa zákona, ktorý by na základe tohto návrhu mohol byť nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky deklarovaný za rozporný s ústavou."
Navrhovateľovi treba dať preto za pravdu (bod 6), že nový kandidát na generálneho prokurátora by tak mohol byť zvolený postupom podľa napadnutých ustanovení zákona, ktorých ústavný prieskum ústavný súd pripustil (ako je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia), pričom nemožno vylúčiť ani vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení s ústavou."
Predbežné oparenie Ústavného súdu pozastavilo účinnosť nasledovných častí novely zákona o rokovacom poriadku:
"V § 39 odsek 8 znie:
„(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.“
„(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.“
6. V § 123 ods. 3 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“.
7. V § 124 ods. 2 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“."
7. V § 124 ods. 2 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“."
Išlo teda o pozastavenie možnosti voliť generálneho prokurátora alebo iného predstavitelia, na návrh 15 poslancov v tajnej voľbe.
Vtedajšia vládna koalícia sa rozhodla voľbu uskutočniť skôr, než bude predbežné opatrenie Ústavného súdu publikované v Zbierke zákonov a tým nadobudne účinnosť. Predseda parlamentu R. Sulík zvolal na 17. júna 2011 novú voľbu do ktorej sa zapojil Jozef Čentéš, SME: "napriek tomu, že z májovej tajnej voľby odstúpil pre údajné podozrenia z korupcie, je teraz pripravený ísť aj do tajného hlasovania." Národná rada hlasovala na základe schváleného procedurálneho návrhu tajným hlasovaním a Jozef Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora.
Ústavný súd vydal konečné rozhodnutie 5. októbra 2011 a ponechal možnosť tajnej i verejnej voľby na rozhodnutí parlamentu. V tomto rozhodnutí vyjadril i svoje stanovisko ku konaniu NR SR, ktorá uskutočnila voľbu skôr než bolo jeho rozhodnutie o preventívnom pozastavení účinnosti publikované v zbierke zákonov: "Nerešpektovanie rozhodnutia ústavného súdu o prijatí návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie a o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 bolo prevažne odôvodňované tým, že v čase konania ostatných tajných volieb, t. j. 17. júna 2011, nebolo ešte rozhodnutie ústavného súdu všeobecne záväzné, keďže nebolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a preto sa voľba mohla uskutočniť aj podľa napadnutých ustanovení ... Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011.
Uznesenie o pozastavení účinnosti bolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (v jej čiastke č. 61) 29. júna 2011 pod č. 199/2011, kedy sa stalo všeobecne záväzným (§ 38 ods. 4 zákona o ústavnom súde)."
Predseda parlamentu Paška teda správne uvádza, že voľba sa narýchlo uskutočnila ešte predtým, než rozhodnutie ÚS o pozastavení účinnosti vyšlo v zbierke zákonov a teda nadobudlo účinnosť. Zavádza však v tvrdení, že toto predbežné opatrenie malo zastaviť voľbu ako takú. Predbežné opatrenie pozastavilo účinnosť článku novely rokovacieho poriadku, ktorá umožňovala na návrh skupiny poslancov vykonať voľbu verejnú. Predbežné opatrenie ÚS nadobudlo účinnosť 29. júna, čiže nie v takom krátkom čase ako uvádza P. Paška.
Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2013