3. decembra 2010 – Sťažnosť na porušenie základných práv a slobôd podala skupina poslancov NR SR, ktorí namietali porušenie ich základného práva pri výkone mandátu poslancov pri tajnej voľbe kandidátov na vymenovanie generálneho prokurátora 2. decembra 2010. 8. februára 2011 Senát Ústavného súdu túto sťažnosť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a pre zjavnú neopodstatnenosť. Ide o rozhodnutie ÚS nezaoberať sa sťažnosťou, nie nález.

20. apríla 2011 – 1. nález: ÚS SR vyhovel sťažnosti JUDr. Dobroslava Trnku namietajúceho porušenie svojho práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, a to svojimi hlasovaniami o voľbe generálneho prokurátora 2. a 7. decembra 2010, ktoré boli obe neúspešné avšak pri oboch bol podľa sťažovateľa porušený princíp tajnosti voľby. ÚS SR výsledky týchto volieb zrušil a vec vrátil NR SR, ktorá na základe tohto rozhodnutia musela zopakovať tajnú voľbu GP.

30. mája 2011 – Zastupujúci generálny prokurátor Tichý a 35 opozičných poslancov 30. mája. 2011 podali návrh na ÚS, aby rozhodol o neústavnosti koaličnej novely rokovacieho poriadku, ktorá mala priniesť zmenu voľby nového generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. ÚS SR prijal tento návrh na prejednanie a 15. júna 2011 vydal oznámenie o pozastavení účinnosti novely zákona o rokovacom poriadku NR SR, ktorý zavádzal verejnú voľbu. 

5. októbra 2011 - 2. nález: ÚS SR nevyhovel návrhu skupiny 35 poslancov NR SR a zastupujúceho generálneho prokurátora Tichého na vyslovenie nesúladu zákona č. 153/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s Ústavou SR. ÚS týmto rozhodnutím legitimizoval novelu rokovacieho poriadku a právo rozhodnúť sa, či bude kandidát volený tajnou alebo verejnou voľbou ponechal parlamentu.

14. júla 2011 – Ústavnému súdu bola doručená sťažnosť JUDr. Dobroslava Trnku, ktorý namietal, že NR SR nepredložila prezidentovi SR návrh na jeho vymenovanie za generálneho prokurátora, hoci podľa neho získal vo voľbách dňa 17. mája nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Namietal nesprávne vyhodnotenie výsledkov hlasovania v NR SR. Neskôr svoju sťažnosť doplnil o 17. jún, kedy podľa neho NR SR nerešpektovala jeho práva tým, že uskutočnila opakovane voľbu napriek tomu, že podľa jeho názoru už bol v tej dobe riadne zvoleným generálnym prokurátorom on, a tiež tým, že nerešpektovala rozhodnutie Ústavného súdu SR o pozastavení účinnosti ustanovenia 39 odsek 8 rokovacieho poriadku. ÚS SR o tejto sťažnosti rozhodol 23. augusta 2012 - 3. nález:  Prvú časť sťažnosti Ústavný súd odmietol, argumentoval že hlasovacie lístky boli spočítavané rovnakým spôsobom ako vždy predtým a preto nepovažuje Dobroslava Trnku za právoplatne zvoleného kandidáta na post GP, taktiež ÚS skonštatoval že v namietanom prípade nevidí porušenie princípu tajnosti hlasovania. Druhú časť sťažnosti Dobroslava Trnku odmietol ako zjavne neopodstatnenú a podanú neoprávnenou osobou a preto sa ňou odmietol ďalej zaoberať.

7. november 2011 - Jozef Čentéš podal na ÚS sťažnosť na prezidentovu nečinnosť, ktorou mali byť porušené jeho práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám a na vstup za rovnakých podmienok do verejných služieb. 

24. októbra 2012 - 4. nález: ÚS SR vydal uznesenie (.pdf) k návrhu skupiny poslancov vtedajšej vládnej koalície, ktorý žiadali 29. februára 2012 o výklad ústavy v súvislosti s povinnosťou prezidenta vymenovať zvoleného kandidáta na post generálneho prokurátora: "Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady SR na vymenovanie generálneho prokurátora SR a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade SR, že tohto kandidáta nevymenuje."

Po tom, čo sa prezident 28. decembra 2012 rozhodol Čentéža nevymenovať, podal 3. januára 2013 Jozef Čentéš na ÚS SR ďalšiu ústavnú sťažnosť. ÚS SR tieto sťažnosti prijal na rozhodovanie a boli zatiaľ pridelené až šiestim rôznym senátom, pre namietanie zaujatosti sudcov oboma stranami sporu však vznikla 19. marca 2013 patová situácia, kedy nie je možné zložiť senát z troch sudcov ÚS, ktorí by neboli jednou či druhou stranou namietaní pre zaujatosť. V rámci prideľovania veci senátom a prideľovania rozhodovania o námietkach voči zloženiu senátu iným senátom bolo vykonaných niekoľko rozhodnutí - ide však o rozhodnutia pléna alebo senátov ÚS, nie o nálezy ÚS.