Ján Figeľ
KDH
Kto rozhodol o privatizácii Východoslovenských železiarní? Veď sa dostali takmer do krachu po divokej privatizácii za vášho partnera, vášho nedávneho koaličného spojenca Vladimíra Mečiara. Vážte slová a rozlišujte, nie je to dávna história.
Budeme mat viac pracovných miest? - 04.02.2013
Výrok Jána Fígeľa hodnotíme ako pravdivý. Východoslovenské železiarne boli privatizované v niekoľkých etapách počas prvej, druhej i tretej vlády Vladimíra Mečiara.
Akcie VSŽ sa privatizovali v niekoľkých etapách. Podľa informácií denníka Hospodárske noviny prebiehala prvá etapa ako kupónová privatizácia:
"Akcie VSŽ boli najvýznamnejšou investíciou harvardských fondov na Slovensku - spolu získali 11,5 %. Po skončení kupónovej privatizácie mal Fond národného majetku (FNM) v podniku 37,57 %, fondy spravované spoločnosťou Cassoviainvest, založenou samotnými VSŽ, 10,1 % a VÚB Invest 3,7 %. Fyzické osoby vlastnili 29,7 % akcií. S akciami sa v tom čase obchodovalo na všetkých trhoch s cennými papiermi na Slovensku, ale aj v Nemecku."
Následne boli VSŽ privatizované celým radom priamych predajov viacerým firmám, z ktorých niekoľko ovládal Alexander Rezeš. "Alexander Rezeš bol ministrom v tretej Mečiarovej vláde dva roky, štyri mesiace a dva dni. Keď v marci 1997 odchádzal, bol už rozhodujúcim vlastníkom VSŽ. Na otázku redaktorov týždenníka Trend, koľko akcií VSŽ je pod jeho vplyvom, otvorene priznal, že 47 %: "Počítajme: Manager 10 %, Ferrimex 15 %, Hutník 10 %, Všeobecná 12 %."
Príčiny krízy a krachu VSŽ opisuje šéfreportér časopisu Trend Gabriel Beer: "Firma bola riadená veľmi neštandardne a netransparentne, takže úverujúce banky neverili a nevideli jednoznačnú garanciu, že sa k svojim peniazom do budúcna dostanú, takže mohli hocikedy dať firmu do konkurzu a zastaviť.“
Príčiny uvádza tiež citát z MESA 10: "Nezvládnutie obrovského rozptýlenia vlastných aktivít do oblastí nesúvisiacich s hutníctvom, pochybné dodávateľsko–odberateľské vzťahy, zlá finančná situácia spôsobili, že zadĺženosť VSŽ voči bankám dosiahla ku koncu roka 1998 takmer 19 mld. Sk. VSŽ sa zrazu ocitli v „nútenej správe veriteľov“ (takzvanej nútenej správe, čo znamená, že veritelia VSŽ sa dohodli na kontrole) a všetko začalo nasvedčovať tomu, že skutočným vlastníkom železiarní už nie je Alexander Rezeš a spol., ale banky."
Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2013