Výrok Radoslava Procházku hodnotíme ako pravdivý, nakoľko sa novele zákona o sudcoch a prísediacich bránili najmä sudcovia a strana SMER-SD.

TASR (Sme.sk):
Strana Smer-SD principiálne odmieta novelu zákona o sudcoch a prísediacich. V rozhovore pre TASR to vyhlásil predseda tejto najsilnejšej politickej strany Robert Fico, pričom jej poslanci za ňu nezahlasujú. Návrh zmeny z dielne ministerstva spravodlivosti bude prerokovaný na októbrovej schôdzi Národnej rady (NR) SR.
"Nemôžeme rešpektovať politikum, aké zavládlo zo strany vlády vo vzťahu k súdnictvu," zdôraznil s tým, že novela v podstate zlikviduje 120 justičných čakateľov vybratých v rokoch 2006 až 2010. Tí majú prednostné právo obsadiť voľné miesto sudcu. "Keby na to existoval nejaký argument, prosím, ale je to robené iba pod hlavičkou čo s Harabinom," upozornil Fico.

Hlasovanie poslancov strany SMER-SD proti novele zákona o sudcoch a prísediacich ako celku hlasovalo podľa webu NR SR 61 poslancov a 1 hlasoval za. Prezident Ivan Gašparovič však túto novelu zákona nepodpísal, preto sa o zákone hlasovalo ešte raz, pričom výsledok za stranu SMER-SD bol podľa TASR, SITA (Sme.sk) rovnaký - 61 poslancov hlasovalo proti prijatiu zákona a 1 hlasoval za prijatie zákona.

Okrem strany SMER-SD hlasovali proti prijatiu novely zákona o sudcoch a prísediacich aj všetci prítomní poslanci za stranu SNS.

Webová stránka Otvorenepravo.sk uvádza, že reakcie sudcov na novelu zákona o sudcoch a prísediacich boli rozpoluplné:

Reakcie sudcov boli rozporuplné – hodnotenie sudcov v zásade neodmietame, len nech to nie je pravidelné, nech sa to netýka všetkých sudcov, nech verejnosť nevie, ako kto dopadol... „Periodické hodnotenie všetkých sudcov hrozí paušalizáciou a formalizmom a odčerpá časť sudcovských kapacít, ktorých nie je nazvyš pri samotnej rozhodovacej činnosti v rozsahu súdnej pôsobnosti“, píše sa v pripomienkach Združenia sudcov Slovenska.

Veľký odpor vyvolal návrh, aby boli výsledky hodnotenia sudcov zverejňované na internete, s odôvodnením, že by zverejnenie takýchto informácií mohlo viesť „k celkovému zneváženiu predstaviteľov súdnej moci v očiach účastníkov konania a mohlo by viesť k uplatňovaniu bezdôvodných námietok zaujatosti sudcov, predlžovaniu súdnych konaní rôznymi obštrukciami, spochybňovaním práce sudcu, ak by mal byť sudca takto hodnotený len na základe údajov obsiahnutých vo výkaze“ (opäť ZSS). V parlamente je napokon návrh, ktorý zverejňovanie výsledkov hodnotenia už neobsahuje.

Najzaujímavejšie reakcie však boli v takmer identických pripomienkach Najvyššieho súdu, Krajského súdu v Košiciach a Súdnej rady. Návrh, aby boli všetci sudcovia pravidelne hodnotení, odmietajú ako vecne nesprávny. Za osobitne pohoršujúci považujú návrh, aby boli hodnotení sudcovia Najvyššieho súdu, a takéto hodnotenie úplne odmietajú. Podľa pripomienok tento návrh „nerešpektuje odlišnosť postavenia sudcov jednotlivých stupňov súdov v rámci súdnictva ... Je nepochybné, že sudca najvyššieho súdu predstavuje vrchol odbornej spôsobilosti pri realizácii výkonu súdnictva. Je preto obsahovo neprípustné, aby sudcovia najvyšších súdov podliehali akémukoľvek hodnoteniu svojej odbornej spôsobilosti. Zvolený postup neopodstatnene spochybňuje odbornú spôsobilosť sudcov najvyššieho orgánu výkonu súdnictva.“
Nesúhlasia však ani s hodnotením sudcov nižších súdov tak, ako to navrhuje MS SR. „Sudcovia krajských súdov preukázali totiž odbornú schopnosť byť sudcami odvolacieho súdu na základe dlhoročnej rozhodovacej činnosti, kedy boli pozitívne hodnotení odvolacími i dovolacími súdmi a úspešne absolvovali výberové konanie v rámci kariérneho postupu na súd vyššieho stupňa.“ Pri sudcoch krajských súdov teda navrhujú („vzhľadom na fyzický vek, ktorý majú sudcovia krajských súdov“), aby boli títo hodnotení maximálne dvakrát za funkčné obdobie a u sudcov okresných súdov navrhujú hodnotenie maximálne štyrikrát za funkčné obdobie.

Podľa vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania tejto novely zákona k nej bolo vznesených celkovo 171 pripomienok a z toho 57 zásadných, pričom boli zo strany sudcov vznesený takýto počet pripomienok:

Ako je možné vidieť z tabuľky zo strany sudcov bolo vznesených 70 pripomienok, z ktorých bolo 45 zásadných, čo je viac ako tri štvrtiny zo všetkých zásadných pripomienok.