Nachádzame prípady krajín, kde došlo k zvýšeniu priamych daní a následne k ich zníženiu. Rovnako sme však našli prípady krajín, kde po zvýšení priamych daní k ich zníženiu nedošlo, prípadne bol trend viac premenlivý. V prípade priamych daní fyzických aj právnických osôb navyše v súčasnosti zaznamenávame zvyšovanie u väčšiny štátov EU 27. Výrok Ivana Štefanca podsúva tvrdenie, že zvyšovanie priamych daní je krok, ktorý sa vo všeobecnosti nestretáva v krajinách s úspechom a dane sú opäť znižované. Niečo takéto však nie je možné tvrdiť ako pravidlo, výrok preto považujeme za zavádzajúci.

Podľa údajov Eurostatu (.pdf, s. 29) sa podobná situácia akú opisuje Iva Štefanec čo sa týka daní právnických osôb stala napr. vo Fínsku v rokoch 1995 - 2005, kedy sa daňová sadzba najskôr zvýšila v niekoľkých krokoch a následne po 10 rokoch poklesla. Na Cypre bola situácia obdobná, kde po počiatočnom náraste daňovej sadzby táto potom poklesla.

Naopak, značne kolísavý trend vykazuje situácia v Maďarsku, kde daňová sadzba najskôr poklesla z úrovne 19,6 % na 17,5 %, 21,3 % a nakoniec na 20,6 %. Podobná situácia bola aj v Lotyšsku, kde daňová sadzba v sledovaných rokoch najskôr poklesla, potom vzrástla a potom zase poklesla.

V priemere je trend v rámci EU 27 skutočne taký, že sa priame dane dlhodobo znižujú, s výnimkou posledného roku, kedy dane v priemere mierne vzrástli.

Čo sa týka daňových sadzieb fyzických osôb, v prípade Nórska môžeme sledovať vývoj, ktorý zodpovedá tomu, ako to opisuje Ivan Štefanec, keď krajina zvýšila daňovú sadzbu a potom ju opäť znížila.

V prípade Grécka môžeme vidieť postupná pokles daňovej sadzby v počiatku sledovaného obdobia a následne v roku 2010 nárast, čo pravdepodobne súvisí s úspornými opatreniami. Aj iné krajiny majú podobný vývoj ako Grécko - napr. Taliansko, Španielsko a Cyprus.

V prípade Litvy došlo v roku 2009 k poklesu daňovej sadzby, aby hneď v nasledujúcom roku sadzba opäť vzrástla. Podobne v prípade Maďarska daňová sadzba najskôr poklesla, potom opät vzrástla a potom opäť poklesla.

V prípade Portugalska naopak platí presne opačný trend - daňová sadzba v sledovanom období mierne rástla z počiatočných 40 % až na takmer 50 %.

V prípade Švédska zase daňová sadzba poklesla, potom sa však opäť vrátila na takmer pôvodnú úroveň.

V priemere pre EU 27 sa daňová sadzba pre príjmy fyzických osôb dlhodobo znižovala, k obratu však došlo v minulom roku, kedy sadzba mierne vzrástla.