Ako uviedol IFP (.pdf) na základe výsledkov, ktoré v apríli 2010 zverejnil Eurostat, v roku 2009 malo Slovensko 7. najnižší dlh v rámci EÚ27 vo výške 35,7 % (priemer EÚ27 bol 73,6 % HDP). Oproti roku 2008, kedy bol dlh 27,7 % HDP, tak došlo k nárastu o 8 percentných bodov.

Podľa štatistiky Eurostatu však rástlo zadĺženie rýchlejšie ako na Slovensku ešte v Írsku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a Fínsku.

Čo sa však týka porovnávania hospodárenia verejných financií v jednotlivých krajinách, Slovensko počas roku 2009 zaznamenalo najvyšší nárast verejných výdavkov spomedzi všetkých členských krajín EÚ. Podľa analýzy Tatra Banky, "verejné výdavky Slovenska v roku 2009 medziročne vzrástli o 10.5 % a ako v jedinej krajine EÚ vzrástli dvojciferným tempom."Priemerné verejné výdavky krajín eurozóny v tej dobe medziročne vzrástli o 5 % (napr. v Grécku o 7 %, v Českej republiky o 5.7 % a výdavky Maďarska medziročne poklesli 0.5 %).

Anlýza IFP z júla 2011, konštatovala, že Slovensko malo kvôli najvyššiemu reálnemu nárastu výdavkov v EÚ v dobe krízy nadpriemerný nárast dlhu. Ako sa v správe uvádza "Z nášho zjednodušeného ilustratívneho prístupu vyplýva, že dlh vzrástol o 3,4 mld. eur viac, ako by vzrástol v priemernej krajine EÚ, ktorá by bola vystavená rovnakým ekonomickým podmienkam."