Simon hovorí, že to boli kroky, ktoré štát nesmierne zaťažia, a že S&P z toho dôvodu znížila Francúzsku ratingovú známku. Už táto formulácia - spojenie boli a zaťažia, minulého  a budúceho času - nemá zmysel a naznačuje zavádzanie. Hollande kroky o ktorých Simon tvrdí, že slúžili ako dôvody na zníženie známky, ešte nevykonal. Navyše ani opatrenia, ktoré menuje Zs. Simon neboli dôvodom na zníženie ratingu. Dôvodom boli viaceré príčiny tak vnútri Francúzska ako aj v Eurozóne.

François Hollande skutočne sľúbil zvyšovanie minimálnej mzdy v prípade hospodárskeho rastu krajiny, rovnako ako sa vyjadril, že v priebehu svojho funkčného obdobia zamestná v štátnom školstve 60 000 učiteľov (Sarkozy zrušil až 80 000 učiteľských miest, informuje liberation.fr).

S&P uvádzajú na svojej stránke, že podľa vyhlásenia politikov po samite 9. decembra 2011 ich nepresvedčili, že dosiahnuté dohody dokážu vyriešiť finančné problémy eurozóny. Podľa nich tieto politické dohody neposkytujú dostatočnú záruku, že dokážu obnoviť ekonomický rast únie a čeliť tlakom trhu. Veria, že síce problémy, ktorým musia v súčastnosti čeliť európske štáty dôsledkom nerovnováhy v konkurencie schopnosti medzi jadrom eurozóny a jej « perifériou ». S&P tvrdia, že spustenému reformnému procesu úsporných opatrení hrozí, že sa stane sebazničujúcim, pretože keď domáci dopyt klesá, vedie to k znižovaniu pracovných miest a tým pádom aj k oslabeniu národných daňových systémov.

Výhľad na vývoj ratingu vo Francúzsku je negatívny a S&P ďalej uvádza, že hrozí šanca 1 z 3, že sa rating Francúzska ešte môže v nasledujúcich rokoch zhoršiť. Zs. Simon preto zavádza ak tvrdí, že určité opatrenia F. Hollanda môžu za zníženie ratingu, rovnako tak zavádza ak menuje príčinou zníženia ratingu nízku produktivitu práce.