Pod dohodami, ktoré Richter spomína, rozumieme Dohody o prácach vyknávaných mimo pracovného pomeru. Ako uvádza Ústredný portál verejnej správy SR „Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len "dohody") môže zamestnávateľ výnimočne uzatvoriť s fyzickými osobami vtedy, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti; dohoda o brigádnickej práci študentov)."

Pritom pri dohode o vykonaní práce, nesmie rozsah práce presiahnúť 350 hodín v kalendárnom roku, pri dohode o pracovnej činnosti je možné vykonávať pracovnú činnosť najviac 10 hodín týždenne. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa týka len fyzickej osoby, ktorá má štatút študenta a prácu môže študent vykonávať len do polovice určeného týždenného pracovného času.

Rozdiel medzi riadnym pracovným pomerom a dohodou je v tom, že z dohôd sa neplatia štátu odvody. Ako uvádza SME, „Z dohody totiž zamestnávatelia platia Sociálnej poisťovni len percento a pracovník štátu odvedie iba 19-percentnú daň z príjmov.“

Riešením problému s dohodami sa zaoberala aj vláda Ivety Radičovej. Pripravovaná daňovo-odvodová reforma sa však neprijala kvôli pádu vlády. Platením odvodov aj z tohto druhu pracovného pomeru by sa totiž navýšil objem verejných financií.

Ako ďalej uviedlo SME, podľa Sociálnej poisťovne pracovalo v decembri 2011 na dohodu približne 591-tisíc ľudí. V apríli 2012 ich je podľa Ľudovíta Kaníka až 800-tisíc. Počet ľudí pracujúcich na dohody a však mení každý mesiac – závisí to aj od ročného obdobia napr. pri sezónnych prácach.