Robert Kaliňák
SMER-SD
Precedens našej ústavy hovorí, že existujú uznesenia, ktoré proste jedno prezident nerešpektoval, pretože mal názor, že ten človek nespĺňa a vôbec, príbeh nielen jeho, ale v tomto prípade príbeh voľby (pozn. - generálneho prokurátora) nespĺňa náležitosti všeobecnej transparentnosti ako to má sa vyžadovať a môže byť druhá voľba a vyberie sa druhý kandidát.
Béla Bugár, Robert Fico, Pavol Hrušovský, Robert Kalinák - 05.03.2012
Spomenutým precedensom je prípad nevymenovania Vladimíra Tvarošku za viceguvernéra NBS prezidentom. O tejto možnosti prezidenta rozhodol Ústavný súd v septembri 2009.
Vladimír Tvaroška bol na túto funkciu navrhnutý vládou a návrh vlády schválil aj parlament. Vymenovať do funkcie ho mal prezident I.Gašparovič. V súvislosti s vymenovaním však vznikol spor ohľadom výkladu čl. 102 Ústavy SR, ktorý ukladá prezidentovi povinnosť vymenovať viceguvernéra. Prezident Tvarošku do funkcie nevymenoval z dôvodu pochybností o splnení predpokladov pre výkon funkcie.
Na základe podania Vlády SR rozhodol o výklade článku ústavy až Ústavný súd, ktorý potvrdil správnosť postupu prezidenta. Rozhodnutie znamená, že prezident nemusí nominanta (aj po súhlase NR SR) vymenovať do funkcie, ak má pochybnosti o jeho predpokladoch pre výkon funkcie.
Rozhodnutie PL. ÚS 14/06-38:
Prezident Slovenskej republiky posudzuje pri výkone svojej právomoci podľa čl. 102 ods. 1 písm. h) vety pred bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky, či kandidát na funkciu viceguvernéra Národnej banky Slovenska, ktorého navrhla vláda a s ktorým vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, spĺňa predpoklady na vymenovanie do tejto funkcie podľa § 7 ods. 4 uvedeného zákona. V prípade, ak dospeje k záveru, že tieto predpoklady navrhnutý kandidát nespĺňa, návrhu vlády Slovenskej republiky nevyhovie.
Tento prípad nie je úplne totožný s voľbou generálneho prokurátora. Rozhodnutie ÚS sa vzťahuje konkrétne na čl. 102 ods. 1 písm. h), a ten sa nedotýka aj povinnosti prezidenta vymenovať generálneho prokurátora. Táto kompetencia je predmetom čl. 102 ods.1 písm.t).
Výrok napriek tomu hodnotíme ako pravdivý, nakoľko je pravdou to, že prezident v minulosti nenavrhol kandidáta, ktorý bol predložený vládou a jeho rozhodnutie odobril Ústavný súd.
Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012