„Ukázal som spis policajtom Úradu boja proti korupcii, oni sa tým začali zaoberať ako s vážnou vecou. Išli s tým k nadriadeným. Potom mi oznámili, že ich to veľmi mrzí, ale že toto vyšetrovať nebudú. Bol som bezbranný, nevedel som, čo s tým. Uvedomil som si, že sa na to dá ísť zboku. Ak majú otvorené iné vyšetrovanie, nemôžu ignorovať dôkaz, ktorý im prinesiem. Vtedy bol otvorený prípad kupovania poslancov, ktoré opisuje Gorila. Mal som veľmi priateľský rozhovor s vyšetrovateľom kauzy, ktorý sa volal František Sajler. Neskôr tam už sedel aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a otázky smerovali nie k obsahu, ale k tomu, že odkiaľ dokument mám a odkedy. Podľa môjho názoru ich skôr zaujímalo, ako došlo k úniku a kto je za to zodpovedný.“