Daniel Lipšic o morálnom dlhu v roku 2009 hovoril. 27. januára povedal, že: "Žiadny rozumný človek neverí tomu, že ak je parlament zablokovaný a dvaja prejdú bez vysvetlenia, že to je v poriadku. Bol to posledný prvok, ktorý vytvoril bariéru nedôvery medzi nami a našimi voličmi."

Vyjadroval sa tak k udalostiam ešte z roku 2005, kedy dvaja opoziční poslanci z HZDS (Karol Džupa a Eduard Kolesár) zo dňa na deň podporili koalíciu SDKÚ, KDH a SMK a takto jej pomohli získať väčšinu v parlamente. Lipšic teda sám vzniesol podozrenie, že bývalá vláda Mikuláša Dzurindu kupovala poslancov. Následne sa ospravedlnil za to, že KDH za týchto podmienok z koalície neodišlo.
V sekcii "Otázky a odpovede" novín Pravda sa okrem iného vyjadril na čitateľskú otázku ohľadne kupovania poslancov takto: "Nemám o tom dôkaz a nenašli ho ani orgány činné v trestnom konaní. Ale to neznamená, že tým pádom to bolo v poriadku. V politike je dôvera založená na niečom inom ako sú dôkazy."

Aj napriek tomu, že sa primárne Lipšic svojím vyjadrením snažil podporiť Ivetu Radičovú za prezidentku, vo vtedajšej opozícii vyvolal veľkú vlnu nesúhlasu. Jeho vyjadrenia, ktorých cieľ bol hlavne obnova dôvery u voličov, boli zneužité aj Róbertom Ficom. Na svoju obhajobu sa vyjadril takto: "Klamstvom je, že som priznal kupovanie poslancov. Pravdou je, že som priznal morálny dlh, ktorý má opozícia voči svojim voličom."