SME, 15.máj 2011:

"Strauss-­Kahn sa mal sexuálneho útoku dopustiť v hoteli Sofitel na Manhattene. Keď chyžná vošla do jeho izby, podľa nej sa ju nahý pokúsil prinútiť k orálnemu sexu.
Žene sa však s menšími zraneniami podarilo utiecť a zavolať políciu. Kým však dorazila na miesto, Strauss­Kahn už v hoteli, kde si nechal osobné veci a mobil, nebol. Strauss-­Kahn neskôr všetky obvinenia odmietol."

Strauss-Kahn bol dovtedy mimoriadne obľúbeným politikom. Hovorilo sa o jeho prezidentskej kandidatúre a možnom úspechu vo voľbách. Po obvinení sa vzdal možnej kandidatúry a rezignoval aj na post šéfa MMF. 

V súvislosti s jeho obvinením sa špekulovalo o politickom "sprisahaní" voči jeho osobe, ktorá mohla údajne smerovať zo strany prezidenta Sarkoyzho.

Na Straussa-Kahna následne po tomto obvinení vyšlo viacero informácií týkajúcich sa jeho sexuálnych prehreškov a dokonca aj kupliarstva. Čelil teda viacerým obvineniam. Reťaz obvinení však spustila spomínaná aféra s chyžnou. V auguste 2011 Straussa-Kahna zbavili všetkých obvinení.

 

Euractiv 24.augusta 2011: "Rýchly comeback vo Francúzsku však zrejme nehrozí. Detaily prípadu Francúzov šokovali a fascinovali zároveň, a jeho reputácia utŕžila tvrdú ranu a podpora v prieskumoch verejnej mienky sa vytratila.

B.Bugár použil tento príklad v súvislosti s kauzou Gorila. Prípad Straussa-Kahna je okrem morálnej roviny aj možnou politickou "hrou". Z hľadiska faktov, ktoré Bugár uvádza, jeho výrok označujeme ako pravdivý. Otázka, ktorú mimo iného svojou pripomienkou nastolil Bugár je však relevantná. Má byť súčasťou politickej kultúry odstúpenie politika v prípade ak sa na verejnosti objavia informácie a svedectvá obviňujúce politika zo závažného trestného činu? Alebo je dôvodom k odstúpeniu až rozhodnutie súdu? Vo Francúzsku je zdá sa na základe uvedeného príkladu politická kultúra citlivá už na samotné podozrenie. Béla Bugár to považuje za nepriateľné.