Ivan Mikloš
SDKÚ-DS
A viem, ako privatizácia prebiehala. Privatizácia letiska prebiehala tak, že boli dvaja záujemcovia Španieli, s ktorými bolo J&T v konzorciu a Rakúšania, s ktorými bola Penta. Vyhodnotil som medzinárodný tender a prišli približne porovnateľné ponuky, na základe ktorých sa dala vybrať aj jedna aj druhá, pretože tam bolo 5 kritérií medzi ktorými cena bola len jedno. A výsledok bol taký, že Mikuláš Duzurinda a ja sme presadili, aby sa urobilo druhé kolo, kde v zalepených obálkach títo záujemcovia dali len číslo, ktorým navyšovali cenu, vďaka čomu štát mohol získať o 4 a pol (mld. sk viac pozn.)
Záujem o privatizáciu letísk v medzinárodnom tendri prejavilo konzorcium TwoOne zložené z viedenského letiska, rakúskej Raiffeisen Zentralbank AG a private equity skupiny Penta a druhým konzorcium spájajúce španielsku spoločnosť Abertis, britského prevádzkovateľa letísk TBI a slovenskú finančnú skupinu J&T. Účastníkmi prvého kola privatizačného tendra boli okrem konzorcia TwoOne a Abertisu aj konzorcium ISAP spájajúce nemeckú letiskovú spoločnosť Köln-Bonn, infraštrukturálny fond GalaxyS a spoločnosti Airport Consulting Vienna a SNS-Lavalin International. Ponuku predložil aj turecký staviteľ a prevádzkovateľ letísk Tepe Akfen Ventures. Konzorcium TwoOne pritom za ponuku na bratislavské letisko získalo 77,75 bodu zo 100, za ponuku na košické letisko 78 bodov. Druhé v poradí, konzorcium Abertis Infraestructuras získalo za Bratislavu 75,25 bodu, za Košice 61 bodov. Konzorcium ISAP získalo za ponuku na akcie bratislavského letiska 59,75 bodu, za ponuku na akcie košického letiska 62,5 bodu.
Riešenie, ktoré prijali predstavitelia koaličných strán "po siahodlhej diskusii", považuje Hrušovský za štandardnú metódu "pre prípady, aké sa vyskytli pri privatizácii bratislavského a košického letiska".
"Cena alebo investícia boli len jedným z kritérií. Obe ponuky treba hodnotiť spolu s investičným a podnikateľským plánom," vyjadril sa v tejto súvislosti pre Hospodárske noviny podpredseda KDH Július Brocka.
Napriek tomu, že "privatizačná" zmluva s konzorcoim bola podpísaná, čakalo sa na stanovisko Protimonopolného úradu SR. 4.júla 2006 však prišlo k výmene vlády, premiérom sa stal R.Fico. Jeho strana nesúhlasila s privatizáciou letísk. Stanovisko Protimonopolného úradu v tom čase ešte stále neexistovalo.
Ten prešetrovanie robí veľmi dôsledne a v korešpondencii už dlhšie vyjadruje obavy z možného zlého vplyvu na slovenský trh. Napríklad že po spojení letísk nebude Bratislava zaujímavá pre lowcosty.
Nestačilo podporné stanovisko SkyEurope. Ani letmý pohľad na letecký trh. Napriek vyšším poplatkom lowcosty lietajú aj do Viedne a naopak, niektoré opúšťajú Bratislavu.
Slovensko nie je napríklad zaujímavé pre Air Berlin, napriek lepším poplatkom Bratislavu opustil poľský LOT a odchádza aj easyJet. Nestačila ani garancia Viedne, že zabezpečí, aby poplatky v Bratislave boli stále o istú konštantu nižšie ako vo Viedni.
Protimonopolný úrad v októbri nemusí zákonite vydať stanovisko, v ktorom nebude s koncentráciou susedných letísk súhlasiť. Ale odkladom poskytol vláde možnosť hľadať cestu na vykorčuľovanie z obchodu, keďže nerozhodol v zadefinovanom termíne.