Podľa správy Health Care Systems in Transition (Country profiles: Germany (2004, .pdf), Switzerland (2000, .pdf), France (2004, .pdf)), v Nemecku, Švajčiarsku a Francúzsku existuje mix poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zložený z verejných nemocníc, z súkromných nezárobkových (niekedy štátom dotovaných, vedených charitatívnymi organizáciami alebo aj cirkvami, tak ako to tvrdí Ján Figeľ) nemocníc a súkromných zárobkových nemocníc. Ich presná právna forma sa v dokumentoch nerozvádza. V Nemecku spomedzi nemocníc všeobecnej starostlivosti (celkový počet - 1898) 712 je verejných, 758 súkromných nezárobkových a 428 súkromných zárobkových s 54%, 38% a 8% celkového počtu lôžok; diametrálne odlišný pomer je v nemocniciach, zameraných na preventívnu a rehabilitačnú liečbu (celkový počet - 1343), v rámci ktorej dve tretiny lôžok sú v súkromnom zárobkovom sektore a zvyšná tretina je rovnomerne rozdelená medzi verejným a súkromným nezárobkovým sektorom (strana 105). Vo Francúzsku je vo verejnom sektore 1000 nemocníc s 65% všetkých lôžok, v súkromnom nezárobkovom sektore 1400 nemocníc s 15% všetkých lôžok a v súkromnom zárobkovom sektore zvyšných 2600 nemocníc s 20% všetkých lôžok (strany 68 a 69). Podobné presné delenie v správe o Švajčiarsku chýba, avšak podľa údajov z roku 1997, 272 spomedzi 406 nemocníc v roku boli verejné alebo štátom dotované (súkromné nezárobkové) (strana 51).

Ján Figeľ teda správne uvádza, že v nemeckom, francúzskom a švajčiarskom systéme hrajú dôležitú úlohu nemocnice, spravované cirkvami, charitatívnymi organizáciami a inými inštitúciami (v nezárobkovom sektore) avšak ich presná právna forma nie je pre nás známa.