Otázne je či M. Kollár považuje za absolútny precedens vyhlásenie núdzového stavu na zabezpečenie priamo zdravotnej starostlivosti alebo v náväznosti na akýkoľvek štrajk, ktorý môže ohroziť chod spoločnosti. V Českej republike sa núdzovým stavom vláda vyhrážala hoci k nemu nedošlo.

Vyhlásenie núdzového stavu nie je precedensom v spôsobe ako čeliť štrajkom, ktoré môžu vážnejšie ohroziť chod spoločnosti. Vo svete sú známe prípady z roku 1966 a 1970, kedy britská vláda vyhlásila núdzový stav počas štrajku námorníkov resp. pracovníkov v prístavoch. Nedávnejší prípad, kedy bol vyhlásený núdzový stav sa stal v roku 2010 v Španielsku. Do štrajku vtedy vošli leteckí dispečéri a ohrozili vzdušnú premávku nad územím. Vláda, podobne ako na Slovensku, pohrozila štrajkujúcim trestno-právnymi dôsledkami.

Hodnotenie výroku je tak závislé na pochopení výroku M. Kollára. Ak by sa vzťahoval priamo na zdravotnú starostlivosť tak je zrejme pravdivý, keďže informácie, že by vlády čelili núdzovým stavom štrajku lekárov, nemáme. Naopak ak výrok poukazuje na obecnejšiu rovinu, M. Kollár nehovorí pravdu.