Robert Fico už v minulosti odkazoval na negatívne dopady vládneho balíčku v súvislosti so zvyšovaním HDP a odkazoval sa priamo na štúdiu ministerstva financií, ktorá to mala dokazovať. Vzhľadom na tento fakt a na absenciu iných analýz využívame na overenie tohoto výroku práve spomínanú štúdiu ministerstva financií. Ako ukazujú obe analýzy MF SR, k inflácií významnou mierou prispeli najmä vonkajšie faktory ako rast cien potravín a ropy a to vo významnejšej role ako celkový vládny balíček, v ktorom sú započítané mimo DPH aj spotrebné dane a poplatky.

Vývojom inflácie sa čiastočne zaoberajú dva komentáre z dielne Inštitútu finančnej politiky MF SR. Prvým z nich je Aktuálna makroekonomická prognóza (str. 3, .pdf) MF SR z 8. februára 2011. Druhou z nich je Životná úroveň zrejme stúpne napriek poklesu reálnej mzdy  z júna 2011 (str. 4, .pdf).

Prvý komentár:

Prognóza inflácie (HICP) sa v roku 2011 mierne znížila na úroveň 3,4% (pri použití CPI 3,5%, pozn.) v dôsledku nižších rastov regulovaných cien ako sa predpokladalo v septembrovej prognóze a nezavedenia vyššej spotrebnej dane z piva. Miera inflácie sa v priebehu roka 2010 zvyšovala iba mierne. K výraznejšiemu rastu inflácie by malo prísť v úvode roka 2011, kedy sa prejavia vyššie ceny energií, zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zrušenie daňového zvýhodnenie pre biopalivá, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok. Výrazný rast svetových cien potravín podľa FAO - World food price index v závere roka 2010 a historické maximá indexu z januára 2011 indikujú rast cien potravín aj v úvode roka 2011. Predpokladáme, že medziročný rast cien potravín by v roku 2011 mohol dosiahnuť z časti aj vďaka bázickému efektu lacných potravín v úvode roka 2010 hodnotu 6,1%.
Zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení by sa malo premietnuť do zvýšenia cien tovarov a služieb v roku 2011 príspevkom v celkovej výške 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,5 p.b.

Druhý komentár:

Prognóza inflácie (CPI) sa v roku 2011 zvyšuje na úroveň 4,1% predovšetkým v dôsledku vonkajších faktorov ako rast cien potravín na svetových trhoch a vyššie ceny ropy, ktoré spôsobili plánované zvýšenia cien plynu (6,9%) a tepla (6%) od júla 2011. Za predpokladu stabilného vývoja vonkajšieho prostredia (predpoklad ropy, kurzu EUR/USD a svetových cien potravín z februára 2011) by došlo k úprave inflácie smerom nahor len o 0,1 p.b. z 3,5% na 3,6%. Ako ukazuje nasledujúca tabuľka, odhad dopadu vládneho balička na ceny zostal v nezmenenej výške 0,9 p.b.. Zvyšujeme príspevok rastu cien potravín o 0,1 p.b. vzhľadom na vývoj svetových cien FAO. Rozhodujúcou zmenou je však iný eurový vývoj ropy, ktorá zvyšuje náš odhad inflácie až o 0,5 p.b. (vyššia cena plynu, tepla a pohonných hmôt). Z toho samotný neštandardný júlový nárast cien plynu a tepla zvýši priemernú infláciu o 0,2 p.b. v roku 2011 a o 0,3 p.b. v roku 2012.

Ak doslovne vykladáme výrok R. Fica, že zdražovanie bolo spôsobené predovšetkým zvýšením DPH (slovo predovšetkým značí viac ako 50% zvýšenia inflácie je spôsobené zvýšením DPH), tak jeho výrok musíme pokladať za nepravdivý (okrem DPH na infláciu pôsobili aj iné opatrenia vládneho balíčka. Analýzy uvádzajú, že z 0,9 p.b., ktorým sa vládny balíček podieľal na tvorbe inflácie, DPH zvýšila infláciu iba o 0,4 p.b. z celkového odhadu, 4,1%).