V súvislosti s migračnou krízou ako reakcia na vyjadrenia politikov, že Slovensko by malo radšej prispievať na pomoc v krajinách, odkiaľ migranti pochádzajú, sa objavovali v médiách informácie od mimovládnych organizácií o rozvojovej pomoci Slovenska. Vyčítali hlavne nedostatočnú pomoc a neefektivitu prerozdelenia prostriedkov.

"Riaditeľ organizácie Človek v ohrození Branislav Tichý upozornil, že Slovensko na humanitárnu pomoc vynaložilo za posledné štyri roky sumu 540.000 eur ročne. [...] Do Sýrie tak Slovensko za posledné štyri roky, počas ktorých sa tam odohráva konflikt, odoslalo humanitárnu pomoc vo výške približne 100.000 eur ročne, spresnil Tichý. Podľa jeho prepočtu suma stačí na pobyt 30 utečencov v tábore v susednom Jordánsku." (TASR)

Rozvojovú pomoc Slovenskej republiky zabezpečuje a riadi Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky (ODA SR) a program na bilaterálnu pomoc, SlovakAid. So vstupom do EÚ sa Slovensko zaviazalo, že k rozvojovej pomoci bude prispievať s 0,33 % hrubého národného dôchodku (HND) do roku 2015, a od tohto roku 0,7 % HND. V minulom roku však SR poskytovala rozvojovú pomoc na úrovni len 0,08 % HND. (zdroj: pravda.sk) Od roku 2013 je Slovensko členom Výboru OECD pre rozvojovú pomoc – DAC. Podľa štatistík OECD-DAC z roku 2014 je Slovensko podľa podielu rozvojovej pomoci a hrubého národného dôchodku na posledných priečkach. ODA eviduje skupinu krajín LDC (Least developed countries- Najmenej rozvinuté krajiny), ktoré by potrebovali najviac pomoci od členských štátov. Slovensko v programe SlovakAid podporuje desať krajín, ale len dve zo skipuny LDC, a to Afganistan a Južný Sudán. (Oproti tomu susedné Česko dáva na rozvojovú pomoc 0,11 % HND a podporuje celkovo 13 krajín.)

Vo východnej Európe a na Balkáne má SlovakAid najviac rozvojových partnerov.
Väčšina prostriedkov ide na "odovzdávanie transformačných skúseností krajinám v Európe", a to hlavne na Balkáne a v krajinách východnej Európy: Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Kosovo

"Väčšina slovenskej rozvojovej pomoci putuje do multilaterálnych organizácií najmä Európskej únie, ale aj OECD, agentúr OSN (UNICEF, WHO a iné), Skupiny Svetovej banky, Európskej investičnej banky, čo predstavuje takmer 80 % (OECD, 2012) celkovej rozvojovej pomoci. Na bilaterálnu pomoc SlovakAid zostáva len niečo vyše 20 percent. Pritom priemer podielu multilaterálnej pomoci medzi ostatnými členmi OECD-DAC je len 26 percent, takže väčšinu zahraničnej pomoci vynakladajú na vlastné programy. Aj keď si Slovensko plní záväzky v medzinárodných organizáciách, podpisuje sa to na schopnosti a finančných zdrojoch národného programu ODA." (Denník N)

V septembri 2015 kritizoval F. Mikloško, že rozvojová pomoc Slovenskej republiky v prvom rade smeruje do Európy, a to až 55 percent, pritom najhoršie sú na tom Ázia a Afrika.Nepozdáva sa mu tiež, že
len 31 percent z objemu pomoci dávame najchudobnejším krajinám a viac ako 60 percent stredným.