Prezident Kiska sa veľakrát vyjadril o potrebe solidarity a humanitárneho rozmeru v debate o utečeneckej kríze. Apeloval na to, že v kríze ide taktiež o charakter a srdce Slovenska, pričom je našou morálnou povinnosťou pomôcť utečencom, ktorí to potrebujú. Na margo kvótneho systému sa však vyjadril niekoľkokrát v zmysle, že ho nepovažuje za perspektívny mechanizmus vo vzťahu k určitej skupine migrantov, ktorí utekajú do Európy z ekonomických dôvodov, a taktiež nesúhlasí so samotným pomenovaním a poňatím systému ako povinných kvót, no treba pomôcť tým, ktorí to naozaj potrebujú. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

V prezidentovej správe o stave republiky (18. jún 2015) pripustil prezident A. Kiska, že kvóty nie sú perspektívnym riešením pre mnoho migrantov, ktorí prichádzajú do Európy z iných pohnútok, akými sú strach o život alebo bezpečnosť.
 
"...Teda o imigrantoch, ktorých ani južné štáty Európskej únie osobitne, ani celá únia spoločne dnes nie je schopná zvládnuť v takých počtoch. Medzi ktorými častokrát nie sú ľudia, ktorí sú v ich domovskej krajine v najťažšej osobnej situácii. Prichádzajú, lebo môžu. Tu si myslím, že kvóty naozaj nie sú perspektívnym a správnym riešením."

7. októbra Kiska v parlamente predniesol prejav, v ktorom mimo iného opäť pripomenul svoj pohľad na povinné kvóty.

"Iste si pamätáte, že som tu pred vami v júni vo svoje Správe o stave republiky označil tento administratívny prerozdeľovací mechanizmus za nešťastný nápad. A prihováral som sa za to, aby Slovensko ponúklo pomoc dobrovoľne a iniciatívne, v súlade s možnosťami a kapacitami, ktoré u nás máme. Za nešťastné a neprimerané som považoval už samotné slovo „kvóty“, ktoré sa zaužívalo."

V prejave nezdôrazňuje svoj súhlas s povinnými kvótami, ale potrebu ľudského humanitárneho rozmeru.

"Napriek tomu vo väčšine Európy ani úradnícky výraz kvóty neprekryl jeho ľudský a humanitárny rozmer v tomto konkrétnom prípade. Vo väčšine Európy si jej obyvatelia aj politickí lídri stále myslia, že máme a musíme pomôcť ľuďom, ktorí do Európy utekajú pred vojnou a násilím a ktorí tu už sú...Pre väčšinu Európy aj jej politických lídrov zostal za nepekným výrazom „kvóty“ – človek. A pod číslami kvót zostali – živé ľudské bytosti. Myslím, že tento ľudský humanitárny rozmer, túto emóciu sme podcenili." 

Podobné morálne apelovanie možno u Kisku vidieť aj v skorších vyjadreniach:

Vo svojom prejave (Vyhlásenie prezidenta Kisku k téme utečencov) 7. septembra 2015 zdôraznil potrebu vedenia debaty o utečencoch na Slovensku, nie z dôvodu kvót a solidarity voči iným krajinám, ale kvôli živým ľudským bytostiam, ktorých životy sú ohrozené a potrebujú pomoc.

„Najskôr začnem u nás na Slovensku. Pretože debatu, ktorú vedieme o migrantoch a utečencoch, vnímam ako dôležitý zápas o srdce a charakter Slovenska.“

Na margo utečeneckej krízy sa takisto vyjadril o tom, že je našou morálnou povinnosťou pomôcť utečencom.

„Je našou morálnou povinnosťou pomôcť ľuďom v ohrození. Ak by boli doma, mohli by prísť o život" (SITA)