Obdobie vlády I. Radičovej bolo naozaj sprevádzané vnútorným napätím a krízami, ktoré napokon vyústili do vyslovenia nedôvery vláde 11. októbra 2011. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Napriek tomu, že všetky strany sa hlásili k pravici, ich programové vyhlásenia boli značne protichodné v mnohých bodoch, čo často viedlo ku konfliktom. Zdrojom nezhôd bolo od začiatku to, že okrem štyroch koaličných strán SDKU-DS, SaS, Most-Híd, KDH boli súčasťou vládnej koalície aj minifrakcie štvorčlenná skupina Obyčajných ľudí na čele s Igorom Matovičom a štyria členovia Občiansko konzervatívnej strany. Práve štyri hlasy stačili (79-členná koalícia) na zablokovanie akéhokoľvek koaličného návrhu. Veľa času sa trávilo uisťovaním sa či má vláda väčšinu na prijatie svojho návrhu. 

Voľba generálneho prokurátora bola jedným z výrazných príkladov nejednotnosti a nezhôd vládnej koalície Ivety Radičovej. 19. októbra 2010 vládna koalícia SDKU-DS, SaS, Most-Híd, KDH oznámili, že sa nedohodli na mene spoločného kandidáta. 20. októbra 2010 sa dohodli SaS, Most-Híd a KDH na spoločnom kandidátovi, ktorým bola Eva Mišíková. 2.novembra 2010 prišlo SDKU-DS s menom Jána Hrivnáka. 2.  novembra 2010 Iveta Radičová na svojej tlačovej konferencii skonštatovala, že sa im nepodarilo dospieť k dohode a že v nasledujúcej tajnej voľbe nebudú podporovať jediného kandidáta. 22. novembra 2010 sa koalícia dohodla na spoločnom kandidátovi, Jozefovi Čentéšovi. Prokurátor ani v nasledujúcej voľbe nebol zvolený, preto sa Iveta Radičová vyhrážala, že ak bude zvolený za prokurátora Dobroslav Trnka, ktorého podporoval Smer-SD, tak podá demisiu. V ďalšej voľbe sa však opäť opakovali obštrukcie zo strany koaličných poslancov. Napokon sa koalícia rozhodla pre nejasnosti zmeniť voľbu generálneho prokurátora z tajnej a verejnú. Tento návrh však prezident Ivan Gašparovič vetoval. Toto veto sa podarilo prelomiť. Jozef Čentéš však už bol predtým zvolený v tajnej voľbe 79 hlasov z 80 prítomných 17. júna 2011.

Vláda Ivety Radičovej skončila po roku a troch mesiacoch. Nepodarilo sa jej totiž schváliť Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM), z ktorého schválením spojila Iveta Radičová hlasovanie o dôvere vláde. Za EFSM hlasovali iba 55 z prítomných 124 poslancov a proti hlasovalo 9 poslancov, 60 poslancov nehlasovalo.