DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Robert Fico

SMER-SD

Pravica nikdy DPH neznižovala. Nikdy. Vždy, keď boli pri moci, tak zdvíhali DPH. Najprv ju zdvihli myslím na 15%, potom ju zdvihli na 19% a potom ju zdvihli na 20%.

DPH na potraviny a migranti - 12.10.2015
Zavádzajúce

Podobný výrok už odznel z úst premiéra a Demagog.SK už overoval takéto tvrdenie aj u ministra Kažimíra v relácii O 5 minút 12 a to 4. októbra. Pravicové vlády (Dzurindove a Radičovej vlády) skutočne zvyšovali DPH na základné potraviny, ale neplatí to všeobecne pre DPH na všetky tovary a služby. Konkrétne veta "Pravica nikdy DPH neznižovala" platí len čiastočne(pre DPH na potraviny), pôsobí zavádzajúco, aj keď súdiac podľa ďalších uvedených čísel hovoril potom premiér konkrétne o DPH na potraviny, pre tie by tvrdenie platilo. Avšak počas pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu došlo k zníženiu sadzby DPH na tovary a služby z 23% na 20% a následne na 19%, preto prvá premiérova veta neplatí. Premiér bol navyše číselne nepresný, DPH na potraviny pôvodne nebola 15% ale 14%. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Do novembra roku 2002 existovala znížená sadzba dane 10 %, ktorá platila aj pre základné potraviny (ďalšími adeptmi na zníženú sadzby boli "lieky, energie, dodanie stavieb, stavebné práce, knihy, noviny, časopisy, hotelové a reštauračné stravovanie" (.pdf., s. 5 ) ). Základná sadzba v tom období bola 23 %. S platnosťou od 1. januára 2003 druhá Dzurindova vláda zníženú sadzbu zvýšila na 14 %, a zároveň s tým znížila základnú sadzbu na 20 %.  Následná daňová reforma a zavedenie rovnej dane vykonaná novelou zákona č. 255/2003  Z.z. (.pdf) s účinnosťou od 1. januára 2004 zaviedla jednotnú, 19 %-nú sadzbu dane pre všetky tovary a služby. Vtedajší minister financií za SDKÚ Ivan Mikloš sa o tomto kroku yyjadroval takto:

"V oblasti nepriamych daní muselo dôjsť k ich zvýšeniu, čo samozrejme ani populárne, ani jednoduché nebolo. Rast spotrebných daní bol nutný aj z dôvodu dosiahnutia minimálnej  úrovne EÚ, ktorú SR predtým nedosahovala. Najcitlivejšie bolo zjednotenie sadzieb DPH na  19%, pričom pred reformou boli v zníženej, 14% sadzbe také citlivé komodity ako potraviny,
lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy, noviny a pod. Zjednotenie sadzieb DPH nemalo len
fiškálne ciele (eliminácia výpadku zo znížených priamych daní a zo zrušených daní), ale bolo
odôvodnené aj vecne. Eliminovalo ekonomické deformácie spojené s rozdielnym zdaňovaním
spotreby rôznych druhov tovarov. Znížená sadzby DPH bola zdôvodňovaná sociálnymi
aspektmi, teda nefiškálnymi cieľmi." (.pdf, s.9)


K ďalšiemu zvýšeniu došlo v roku 2010, keď sa vláda Ivety Radičovej rozhodla zvýšiť sadzbu DPH z 19 % na 20 %. Toto zvýšenie bolo plánované len za dočasnú úpravu:

"V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom." (§ 85j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011, Predpis č. 222/2004 Z. z. Zákon o dani z pridanej hodnoty )

Napriek tomu, že sa podarilo znížiť deficit pod 3 %, Ministerstvo financií nevyhlásilo ukončenie platnosti 20 %-nej sadzby dane z pridanej hodnoty. Urobilo to tak aj na doporučenie Medzinárodného menového fondu, ktorý spätné znižovanie nepodporoval.

 

Dátum zverejnenia analýzy: 11.10.2015
success
error