Kiskov výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Slovensko bolo skutočne objektom medzinárodnej pozornosti pri hlasovaní o Eurovale ako posledná zo všetkých zapojených krajín, pričom prvé hlasovanie viedlo dokonca k pádu vlády.

Kiska hovorí o dvoch hlasovaniach o eurovale, z ktorých neúspech prvého, spojeného s hlasovaním o dôvere vláde, vyústil v pád vlády Ivety Radičovej. Druhé hlasovanie, ktoré sa konalo 13. októbra 2011 (t.j. takmer presne pred štyrmi rokmi), skončilo vyjadrením súhlasu s Dodatkom k predmetnej Rámcovej zmluve. Avšak, ako to už Demagog.SK overil vo výroku Ivety Radičovej v roku 2012, v čase tohto úspešného hlasovania bolo Slovensko už poslednou, sedemnástou krajinou eurozóny, ktorá tento súhlas vyjadrila. Krajinami, ktoré vyjadrili súhlas ako posledné, avšak pre Slovenskom, boli Malta (11. 10. 2011) a Holandsko (6. 10. 2011). 

Hlasovanie bolo ostro sledované medzinárodnými médiami, pozornosť mu venovali napr. The Guardian, Spiegel alebo The Telegraph. Keďže bez slovenského súhlasu by mechanizmus nemohol fungovať, obavy medzi analytikmi i na finančných trhoch boli výrazné.

Je pravda, že neskôr sa objavili určité indície, že napr. fínsky parlament nebol presne oboznámený s obsahom Dodatku k Rámcovej zmluve, tieto však už proces implementácie Eurovalu výrazne neovplyvnili, preto sa nemôžu považovať za výraznejšie komplikácie, než aké nastali v súvislosti so Slovenskom.