22. septembra Rada EÚ schválila plán na premiestnenie 120.000 migrantov do členských štátov EÚ počas ďalších dvoch rokov. Proti migračným kvótam hlasovalo Česko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko. Fínsko sa zdržalo hlasovania a Poľsko, ktoré pôvodne bolo proti plánu, nakoniec ustúpilo a rozhodlo sa podporiť Nemecko. Napriek nesúhlasu s prijatým kvótnym systémom Slovensko ostalo jedinou z krajín hlasujúcich proti, ktorá odmietla rozhodnutie Rady EÚ rešpektovať. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

R. Fico vyhlásil 23. septembra 2015, že Slovensko nebude rešpektovať povinné kvóty a  podá žalobu na súd v Luxemburgu proti právne záväznému aktu o kvótach. Taktiež dodal, že SR neimplementuje do svojej legislatívy prijatý záväzný právny akt, čím podstúpi konanie proti členským krajinám (infringement). Potom ako sa Poľsko rozhodlo podporiť kvóty, Slovensko bolo medzi štyrmi krajinami (Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko), ktoré nesúhlasili s povinným kvótnym systémom na prerozdelenie 120.000 utečencov z Grécka a Talianska medzi členské štáty EÚ.

Český premiér, B. Sobotka, napriek nesúhlasu s kvótami, nepristúpil k podaniu žaloby, keďže nemal v záujme vyeskalovať právny konflikt s európskymi partnermi. Maďarsko napriek kritike kvótneho systému žalobu nepodstúpilo. Slovensko teda ostáva jediným zo štátov odmietajúcich kvóty, ktoré sa bude s EÚ súdiť.

Rumunský prezident, K. Iohannis, sa po schválení plánu vyjadril,že: „Rozhodnutie padlo. Rozumiem, že iné krajiny majú v pláne sa proti nemu postaviť a my počkáme na výsledok.“

Neskôr dodal, že: „V skutočnosti počet utečencov, ktoré Rumunsko prijme počas obdobia 1-2 rokov...nie je veľmi veľké. Je to zvládnuteľné a myslím si, že Rumunsko musí ukázať solidaritu.“

Maďarský premiér V. Orbán sa vyjadril kriticky smerom k Nemecku, keď hovoril o Merkelovej morálnom imperializme. Z maďarskej strany napriek nesúhlasu s kvótnym systémom nezazneli striktné postoje, že by mali v záujme sa súdiť s EÚ.