Andrej Kiska
Za ľudí
...predstavitelia väčšiny štátov odmietajúcich takzvané dočasné kvóty – a ešte pred ich schvaľovaním – oznámili pripravenosť prijať dokonca väčší počet ľudí, než predpokladaný počet v takzvaných kvótach.
Kvóty na hlasovaní rady ministrov 22. septembra 2015 odmietlo Česko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko. Proti kvótam vystupovalo aj Poľsko, nakoniec pri hlasovaní hlasovalo za kvóty. Odmietavo sa v určitých momentoch stavalo ku kvótam aj Fínsko, Lotyšsko a Estónsko. Dánsko, Írsko a Veľká Británia sa na kvótnom systéme nepodieľajú, no Veľká Británia aj Írsko prejavili záujem prijať utečencov na dobrovoľnej báze. Na základe vystúpení v médiach sa dá povedať, že predstavitelia väčšiny krajín, ktoré hlasovali alebo sa stavali proti kvótam ponúkali možnosť umiestniť väčší počet migrantov, než im to dokument o prerozdelení káže. Taktiež štáty, ktoré využili možnosť sa na nich nepodieľať, vo väčšine prípadov rozhodli o prijatí tisícov migrantov. Spolu päť z týchto štátov ponúklo na dobrovoľnej báze prijať viac utečencov, štyri takýto postoj nevyjadrili. Preto hodnotíme toto tvrdenie ako celok ako pravdivé.
Česko by malo prijať 376 ľudí z Talianska a 1215 z Grécka, celkom teda 1591 ľudí. Česká vláda už v lete prijala rozhodnutie o prijatí 1500 migrantov za dva roky (zdroj idnes.cz), toto rozhodnutie ale ostro kritizoval prezident Miloš Zeman. Český minister pre legislatívu a ľudské práva Dienstbier sa v septembri vyjadril, že by Česká republika mohla prijať 7 až 15 tisíc ľudí "už len v tomto momente.".
Poľsko nakoniec hlasovalo za, ale dlhodobo sa stavalo proti kvótam. Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí Shetynu z konca septembra by Poľsko bolo schopné prijať väčší počet utečencov než mu je pridelený v kvótach.
Rumunsku bolo pridelených 585 osôb z Talianska a 1890 z Grécka, čiže celkovo má prijať 2475 ľudí. Rumunský prezident Klaus Iohannis sa ešte pred rozhodnutím Rady ministrov hovoril: „Môžeme k tejto záležitosti pristupovať s pokojom a zodpovednosťou a súcitiť s krajinami, ktoré prijmú veľké množstvo utečencov. Nemyslím si však, že povinné kvóty sú riešením. Môžeme prijať najviac 1785 ľudí.“ Aj rumunská vláda sa prihlásila k tomu číslu, čo je ale rozhodne nižšie ako konečné číslo z dokumentu o prerozdelovaní (zdroj reuters, pravda.sk).
Fínsko pri hlasovaní o prerozdelení ako jediný z krajín sa zdržalo hlasovania. Krajina má prijať 304 migrantov z Talianska a 982 z Grécka, celkovo teda 1286. Vláda už dávno pred hlasovaním vyslovila súhlas s počtami, o ktorých sa pôvodne hovorilo (pre Fínsko 2400 osôb), dokonca vyhlásila, že by chcela zvýšiť počet pridelených azylov voči minulému roku. So zdržiavaním sa od hlasovania krajina chcela protestovať proti spôsobu rozdeľovania a proti mandatórnym kvótam.
Zaujímavý a od väčšiny krajín odlišný pohľad má na problém migrácie Švédsko. Uvádza sa, že až 71 % obyvatelstva s prerozdelovaním a prijatím migrantov súhlasí. Švédsku bolo pridelených 567 osôb z Talianska a 1830 z Grécka, čiže celkovo má krajina prijať 2397 osôb. Švédsko pritom už len v tomto roku prijalo 65 000 migrantov a plánuje ďalších.
Veľká Británia, ktorej jej špeciálny status umožnil výnimku z účasti na kvótnom systéme oznámila plány prijať 20 tisíc ľudí v priebehu piatich rokov. Podobne Írsko dobrovoľne ponúklo najskôr 600 a následne 1 800 miest pre utečencov. Neskôr toto číslo zvýšilo až na 4000. Dánsko svoju neochotu prijať utečencov odôvodňuje tisícmi ľudí prichádzajúcimi na jeho územie prevažne v snahe dostať sa do Švédska.