Andrej Kiska
Za ľudí
...veď inak Slovensko v tejto kríze doteraz nebolo bezprostredne ani vážne skúšané takým spôsobom ako niektoré iné európske krajiny, vrátane našich susedov Maďarska a Rakúska, alebo nášho najdôležitejšieho ekonomického partnera Nemecka.
V porovnaní s krajinami, ktoré spomenul A. Kiska, naozaj Slovensko nie je tak vážne skúšané v rámci európskej utečeneckej krízy. Počet utečencov, ktoré má Slovensko prijať, je oproti týmto štátom výrazne nižší. Taktiež neboli na Slovensku zaznamenané početnejšie incidenty s utečencami ani zvýšený nelegálny tok cez Slovensko do ďalších krajín EÚ. Nemecko možno považovať za nášho najdôležitejšieho ekonomického partnera, čo potvrdzujú aj výroky M. Lajčáka a P. Pellegriniho či analýza Ministerstva zahraničných vecí. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.
Minister zahraničných vecí, M. Lajčák, v marci 2015 na adresu Nemecka poznamenal :
"Nemecko je najväčší obchodný partner Slovenska, tretí najväčší investor,
približne 500 nemeckých spoločností zamestnáva v SR asi 90 000 ľudí a
bilaterálne vzťahy nie sú zaťažené žiadnym otvoreným problémom".
Toto potvrdil taktiež vo svojom príhovore (máj 2015) na slovensko-nemeckom hospodárskom rozhovore predseda NR SR, P. Pellegrini, keď povedal:
"Nemecko je najvýznamnejší obchodný partner a investor...Dnes môžeme s radosťou konštatovať,
že na Slovensku pôsobí viac ako 500 nemeckých spoločností s ročným obratom vyše
15 mld. EUR a približne 90-tisíc zamestnancami." (.pdf, s.9)
Nemecký vicekancelár, S. Gabriel, 10. septembra 2015 povedal, že Nemecko od začiatku roku 2015 zatiaľ prijalo 450,000 utečencov. Zo 180.000, ktorí prišli do Nemecka v septebri, prešlo 140.000 cez Maďarsko. Počas celého roka do Maďarska prišlo viac ako 200.000 utečencov (väčšina cez južnú hranicu so Srbskom). Len v nedeľu 20. septembra si muselo Rakúsko poradiť s príchodom približne 12-13.000 utečencov poslaných preč z Chorvátska a potom Maďarska.
V porovnaní s týmito krajinami Slovensko naozaj nebolo vážne skúšané, ako to formuluje Kiska. 21. júla podpísali minister vnútra R. Kaliňák a spolková ministerka vnútra Rakúskej republiky Johanny Mikl–Leitner memorandum, na základe ktorého Slovensko malo dočasne prijať 500 azylantov z rakúskeho centra prvého kontaktu v Traiskirchene. Prvých 18 z nich dorazilo do azylového domu v Gabčíkove 18. septembra.
R. Fico na tlačovej besede 21. júla oznámil, že Slovenská republika prijme na svoje územie 100 utečencov v rámci prerozdelenia 40.000 utečencov.
Do Srbska poslalo Slovensko utečencom humanitárnu pomoc v hodnote viac ako 85 000 eur pre vyzdvihnutie 12. septembra.
22. septembra Rada EÚ schválila plán na premiestnenie 120.000 migrantov do členských štátov EÚ počas ďalších dvoch rokov. Slovensko by malo na základe rozhodnutia Rady EÚ prijať 802 utečencov, z toho 612 z Grécka a 190 z Talianska. R. Fico však vyhlásil 23. septembra 2015, že Slovensko nebude rešpektovať povinné kvóty a podá žalobu na súd v Luxemburgu proti právne záväznému aktu o kvótach.
Čo sa týka "problémov" s utečencami na Slovensku, nie sú dostupné informácie o nejakých väčších incidentoch.
Dňa 3. septembra sa migranti umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov vzbúrili kvôli informáciám o obnovení vlakovej dopravy z Maďarska smerom na západ.
Sú taktiež známe prípady zadržaných nelegálnych migrantov a ich návratu.
29. augusta bolo zadržané vozidlo v okrese Nové Zámky, v ktorom bolo prevážaných 30 cudzincov. 31. augusta bolo na hraničnom priechode Čunovo zachytených 26 ilegálnych migrantov. 2. septembra sa podarilo polícii zadržať dodávku s 20 utečencami. Minister Kaliňák vtedy povedal, že v posledných mesiacoch sa Slovensku poradilo vrátiť readmisiou 200 utečencov, pričom minimalizovanie tranzitného toku sa nám darí.