Rozhodnutie Rady EÚ patrí z hľadiska jeho právnej povahy medzi právne záväzné akty EÚ, preto hodnotíme výrok Andreja Kisku ako pravdivý.

Na zasadnutí 22.9.2015 Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci Rady EÚ schválila Rozhodnutie 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka, ktoré v čl. 17 uvádza:
"Rada 22. septembra 2015 vzala na vedomie ochotu a pripravenosť členských štátov zapojiť sa do premiestnenia 120 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, v súlade so zásadami solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členské štáty, ktorými sa riadi politika Únie v oblasti azylu a migrácie. Rada sa preto rozhodla prijať toto rozhodnutie."

Rozhodnutie 2015/1601 bolo prijaté na základe článku 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (Spolu so Zmluvou o EÚ známa ako Lisabonská zmluva), podľa ktorej "Ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého, respektíve dotknutých členských štátov. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom."

Rozhodnutie (Decision) je jedným z niekoľkých druhov právnych aktov, ktoré Rada schvaľuje. Druhy právnych aktov vymenúva čl. 288 ZFEÚ. Podľa tohto článku, "Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich."

Rozhodnutia v Rade ministrov prebiehajú väčšinou na základe kvalifikovanej väčšiny, kde je možné niektoré menšie krajiny prehlasovať. Záväznosť rozhodnutia pre členské štáty však možno napadnúť na Súdnom dvore (SD) EÚ. Robert Fico, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím Rady EÚ a zasadzoval sa o hlasovanie o tejto veci v Európskej rade, kde funguje princíp jednomyseľnosti, avizoval podanie žaloby. Zatiaľ však nie je jasné, o aký typ konania pred SD EÚ pôjde. Najpravdepodobnejšie je konanie podľa čl. 263 ZFEÚ (súlad legislatívnych aktov so zmluvami).