DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Robert Kaliňák

SMER-SD

To je to presne (posilnenie návratovej politiky, pozn.), čo Španielsko urobilo. Naozaj si zobralo príklad po svojich prvých negatívnych rozhodnutiach, kedy udelilo legálne povolenie tuším 1,5 milióna nelegálnym migrantom a začali s tým mať v Španielsku seriózne problémy...začali vznikať určité komunity, do ktorých sa policajné hliadky báli ísť.

Kalinák vs. Poliacik o migrácii a azylovej politike - 14.09.2015
Zavádzajúce

O návratovej politike Španielska hovoril v júni aj predseda vlády R. Fico, Demagog.SK tento výrok takisto overoval. Španieli skutočne prehodnotili svoje rozhodnutia o prijímaní veľkého počtu imigrantov a legalizovaní ich pobytu a začali sprísňovať azylovú politiku. Až do príchodu svetovej hospodárskej krízy však boli imigranti v Španielsku vnímaný skôr pozitívne ako prínos a aj preto boli uskutočnené programy na legalizáciu ich pobytu, počas ktorých dostalo legálne povolenie 1,1 milióna imigrantov. Podľa dostupných údajov imigrácia nemusela mať výrazný vplyv na nárast kriminality. Vzhľadom na nepresnosť v číselnom údaji a rozpory v hodnotení vplyvu migrácie na kriminalitu výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Španielsky premiér Rajoy informoval o tomto španielskom programe na rokovaní Európskej rady. Španieli napríklad v roku 2013 vrátili do krajín pôvodu 247 migrantov, čo je podľa ich vlastných slov efektívnejšie a lacnejšie riešenie, než im zabezpečovať ubytovanie či iné potreby priamo v Španielsku. 

Podľa správy Migration Policy Institute (2013, .pdf) podiel imigrantov na celkovom počte obyvateľov Španielska vzrástol zo 4% v roku 2000 až na 14 % v roku 2009. V krajine bolo v roku 2009 až 6,5 milióna imigrantov, ročne prichádzalo cez 500 000 nových imigrantov (.pdf, s.6), čo bolo druhé najväčšie číslo z krajín EÚ.  Španieli dovtedy vnímali imigrantov skôr pozitívne ako posilnenie ekonomiky. Aj z tohto dôvodu zrealizovali medzi rokmi 1985-2006 dokopy až šesť programov zameraných na legalizáciu pobytu imigrantov v tejto krajine, v rámci ktorých bol zlegalizovaný pobyt 1,1 milióna imigrantov, informuje španielsky Migration Policy Institute (2010, .pdf, s.7). Postupne začala však prudko vzrastať nezamestnanosť medzi týmto obyvateľstvom, prepukla svetová hospodárska kríza a tým sa aj zmenilo pozitívne vnímanie utečencov v Španielsku. Práve nezamestnanosť imigrantov bola hlavným argumentom pre spustenie programu vracania utečencov späť do krajín pôvodu.

Niekoľko štúdií venujúcich (.pdf) sa vplyvu migrácie na kriminalitu v Španielsku poukazuje na prieskumy verejnej mienky a mediálny obraz, podľa ktorých vyššia miera migrácie viedla k zvýšeniu kriminality, ako aj určitý reálny nárast v kriminalite. Niektoré štúdie však (napr. aj Alonso-Borego, Garoupa, Vasquez, 2011 .pdf) poukazujú na nedostatok dôkazov pre priamy vzťah medzi kriminalitou a migráciou a úlohu ďalších faktorov ako ekonomický rast. Väčšina autorov označuje nárast kriminality za mierny a spojený s určitými vrstvami obyvateľstva, nie však výhradne s migrantmi. Za jednu z rizikových skupín sú napríklad označovaní mladí muži, avšak bez ohľadu na pôvod. 

Z dostupných zdrojov sa nám taktiež nám podarilo nájsť informácie o jedinom prípade, kde by miera kriminality dosahovala takú mieru, že by sa do tohto susedstva údajne bála polícia chodiť. Jedná sa však o mestskú časť El Principe v Ceute, autonómnej španielskej enkláve v susedstve Maroka na africkom kontinente. Väčšina obyvateľstva je tvorená marockými moslimami, jedná sa však o pôvodných obyvateľov, nie nových imigrantov. Za problémy sú označované chudoba, nízka sociálna mobilita a vysoká koncentrácia drog, podľa dostupných údajov sa však jedná o dlhodobý problém, ktorý nevznikol v posledných rokoch, a nie je dôsledkom migrácie. Nenašli sme zmienky o iných "problematických" komunitách.

Dátum zverejnenia analýzy: 13.09.2015
success
error