DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Robert Kaliňák

SMER-SD

Ona (EÚ, pozn.) dokonca ani nehovorí o tom, že to je negatívne, že tí utečenci sem prúdia. Ona hovorí jediné popri tej, tom obale, ktorý tam dala, lepšia kontrola hraníc, nové postavenie agentúry FRONTEX, čo je agentúra zodpovedná za ochranu vonkajších hraníc a mnoho ďalších skvelých nápadov...

Kalinák vs. Poliacik o migrácii a azylovej politike - 14.09.2015
Pravda

V správe Európskej komisie Migrácia a azyl, vydanej v roku 2014, sa spomína azylová politika, a okrem iného aj jej problémy či spôsoby riešenia. V dokumente sa skutočne spomínajú skutočnosti, o ktorých hovorí minister vnútra Robert Kaliňák. Podobne aj agenda EK z roku 2015 nehovorí o utečencoch a migrácii celkovo negatívne, považuje za problematické však spôsoby vstupu z ohľadom na ich bezpečnosť pre utečencov a migrantov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.


,,Prisťahovalectvo: viac príležitosť ako výzva." (Migrácia a azyl, p.3) Tak sa začína kapitola venovaná migrácii a hodnoteniu jej pozitív a negatív. Európska komisia hovorí predovšetkým o pozitívnych dôsledkoch migrácie, napr. z hľadiska demografie či ekonomického prínosu migrantov. Spomína prakticky len jedno negatívum, a síce nelegálnu migráciu:
"Jeden z negatívnych aspektov prisťahovalectva je, že niekedy býva nezákonné. Ľudia môžu legálne pricestovať na krátkodobé víza a následne prekročiť povolenú dĺžku pobytu. Niektorí ľudia môžu vstúpiť a žiť v členskom štáte EÚ bez povolenia, niekedy proti svojej vôli. Siete pašerákov obchodujúcich s ľuďmi môžu jednoducho zneužívať osoby bez dokladov. Čierny trh práce takisto priťahuje nelegálne prisťahovalectvo. Nelegálna imigrácia vo všetkých jej formách sa musí riešiť, aby sa zabezpečila ochrana najzraniteľnejších a zachovala dôvera verejnosti v politiku prisťahovalectva."
 Robert Kaliňák preto hovorí pravdu, ak tvrdí, že EÚ hovorí najmä o pozitívnych dôsledkoch migrácie. 

Európska komisia skutočne hovorí o niekoľkých politických nástrojoch (regionálne a dvojstranné politické dialógy a akčné plány) či právnych nástrojoch (dohody o zjednodušovaní víz), operačnej podpore či budovania kapacít cez agentúry Frontex (.pdf, s.7)  a EASO, ktorými chce adresovať súčasnú immigračnú situáciu v EÚ. 

Prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker zdôrazňuje, že je potrebné sa zamerať na tých ľudí, ktorý skutočne unikajú pred terorom: "Im azyl ponúknuť musíme." Ďalej členským štátom EÚ navrhuje "aby sa zhodli na tom, ktoré krajiny považovať za "bezpečné" a to, že v prípade, že ľudia prichádzajú z danej krajiny, je potrebné, aby podmieneným predpokladom bolo, že sú vo svojej domácej krajine v bezpečí. Zároveň však, ani občania týchto krajín nemôžu byť pozbavený práva na to hľadať v Európe azyl. Krajiny považované za "bezpečné" (štáty západného Balkánu) si musia byť vedomé toho, že v prípade, že by boli odstránené z toho zoznamu, zároveň by tak stratili aj svoje postavenie ako uchádzači vstupu do EÚ. EÚ vypracuje svoj vlastný návrh toho, ktoré krajiny by mali byť pokladané za bezpečné."

Medzi ďalšie jeho návrhy patrí aj:
  • "Členské štáty EÚ prijmú svoj podiel z ďalších 120 000 utečencov, nadväzujúc tak na predošlý návrh prerozdeľujúci 40 000 utečencov vrámci kvót."
  • "Systém dlhodobej relokácie, ktorý by mohol v budúcnosti riešiť krízové situácie omnoho pohotovejšie. "
  • "Program na posilnenie spoločného, EU azylového systému."
  • "Prehodnotenie tzv. Dublinského systému, ktorý požaduje, aby utečenci žiadali o azyl v krajine, v ktorej prvý raz vstúpia na územie EÚ."
  • "Zlepšenie managementu vonkajších hraníc a zlepšienie legálnych kanálov pre migráciu."

Dátum zverejnenia analýzy: 13.09.2015
success
error