KDH
Ja len pripomeniem, že my sme ako, ako hnutie oponovali, alebo nepodporovali inváziu do Iraku, ktorá po desiatich rokoch znamenala rozvrat krajiny, a takú genocídu, ktorú mnohí pomenúvajú ako bezprecedentnú od rímskych čias.
Je pravdou, že hnutie KDH (s výnimkou Daniela Lipšica) v roku 2003 inváziu do Iraku odmietlo. Súcasná genocída krestanského obyvatelstva však nie je jej priamym následkom. Invázia, ktorá Irak a zvyšok regiónu znacne destabilizovala, dala Islamskému štátu priestor na to, aby prevzal kontrolu nad touto oblastou a umožnila mu tak perzekuovat ako krestanov tak i ostatné náboženské menšiny. Rovnako z hladiska porovnania poctu obetí nemôžeme genocídu vykonávanú Islamským štátom na území Iraku nazvat "bezprecedentnou od rímskych cias", napriek tomu, že sa objavili vyjadrenie o "nebývalom útoku" na krestanské menšiny žijúce v majoritne nekrestanských krajinách. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
Je pravdou, že hnutie KDH sa v roku 2003 postavilo proti invázii do Iraku. Predsedníctvo KDH vtedy prijalo nasledovné stanovisko: „Spravodlivá vojna je len tá, ktorá má obranný charakter“. Daniel Lipšic bol vtedy jediným clenom KDH, ktorý podporil vyslanie vojenských jednotiek do Iraku.
Jedným z hlavných cielov vojny v Iraku bolo zosadenie diktátora S. Husseina a nastolenie demokratickej vlády, co sa napokon podarilo, avšak krajina zostala po tomto zásahu znacne destabilizovaná.
Od zvrhnutia Saddam Husseina v roku 2003 vládne v krajine sektárske násilie medzi Sunnitmi a Šiítmi, co vyvrcholilo v roku 2014, ked sa sunnitskí rebeli pridali k Islamskému štátu a založili pevnosti v sunnitskej provincii Anbar. Neskôr sa odboj zacal presúvat do centrálnej a severnej casti Iraku, kde ohrozuje štátnu jednotu.
Posledné demokratické volby sa konali v máji 2014, ked kandidovalo 276 politických strán. Najviac kresiel (92 z 328) získala koalicná strana I'tilaf Dawlat al-Qanun premiéra Nouriho Malikiho (v preklade Strana práva), v ktorej dominuju Šiíti. Volieb sa zúcastnilo 62% obyvatelstva.
Zo 175 krajín sa Irak umiestnil v roku 2014 na 170. mieste v rebrícku korupcie Transparency International (2014 Corruption Perceptions Index). V roku 2003 dosahovala korupcia historické minimum 113, co znamená prepad o 57 miest.
V roku 2015 sa Irak umiestnil v rámci rebrícku Fragile State Index na 12. priecke (skupina 2. najvyššej výstrahy).
Projekt Iraq Body Count uvádza medzi rokmi 2003-2015 pocet civilných obetí násilia približne 142,555 – 164,275 ludí.
Na území Iraku v súcanosti prebieha genocída, ktorú vykonáva Islamský štát. Jej tercom su Yazidi (náboženská menšina v Sýrii a Iraku), ktorej doterajší pocet obetí OSN vycíslilo na približne 5000. Medzi mnohými obetami násilia taktiež uvádzajú iné iracké menšiny - krestanov alebo turkménov.
V porovnaní s inými genocídami je však tento pocet znacne nižší. Napríklad, Holodomor v rokoch 1932-3 si vyžiadal približne 7.5 milióna obetí. Pocas židovského holokaustu bolo zavraždených takmer 6 miliónov Židov. Pocas genocídy v Rwande v roku 1994 zomrelo v priebehu 100 dní okolo 800-tisíc až milión príslušníkov kmena Tutsi.
Príkladom jedného z historicky relatívne nedávnych masových vraždení, ktoré si za ciel vytýcili clenov krestanskej minority, je aj Arménska genocída z roku 1915, v ktorej boli zavraždené a vyhnané dokopy viac než 4/5 obyvatelov Arménska.