Krajiny ako Grécko, Malta a Taliansko mali byt odbremené od približne 40 tisíc ludí pomocou fixne danej distribucnej schémy. Kvóty mali byt vypocítané na základe kritérií, akými sú populácia, ekonomická sila, pocet už prijatých utecencov alebo výška nezamestnanosti. Každá krajina mala následne vypocut jej pridelených migrantov a urcit ci sú utecenci(v ohrození života, zdravia) a v prípade, že nimi naozaj sú, im poskytnút pobyt. V závislosti na kvótach malo byt približne 15-18% pridelených Nemecku. Krajiny, ako napríklad Chorvátsko, Lotyšsko, ale aj Slovensko, mali prijat len niekolko stoviek utecencov. Pre Slovensko bola stanovená kvóta 1,96 percenta. To znamená 785 utecencov, konkrétne z Talianska 471 a z Grécka 314. Hovorilo sa aj o možných dalších 20 000 (alebo viac) utecencoch, ktorých by bolo možno potrebné prerozdelit neskôr, ciže by sa mohlo stat, že Slovensko by v prípade zavedenia kvót mohlo dostat aj viac ako 785 utecencov.

Schéma Európskej únie pre ralokáciu utecencov hovorí konkrétne toto:"The receiving Member State will be responsible for the examination of the asylum applications in accordance with established rules and guarantees." v preklade približne: Prijímajúci štát bude zodpovedný za posúdenie žiadostí o azyl v súlade s platnými pravidlami. Naozaj by teda bolo zodpovednostou štátov posúdit žiadosti o azyl aj v prípade, e by došlo k zavedeniu povinných kvót.

The receiving Member State will be responsible for the examination of the asylum applications in accordance with established rules and guarantees.

Pre TASR uviedlo Ministerstvo vnútra SR vyjadrenie k povinným kvótam, kde hovorí o tom, že „nepoznáme pozadie týchto osôb, ci už ide o ich vzdelanost, kultúrne návyky a tradície, bezpecnostnú stránku a podobne. Nevieme, ci sa dokážu u nás integrovat a nájst si prácu. Je množstvo otázok ako politického, tak aj technického charakteru, ktoré je potrebné vyjasnit" 

Po nesúhlasoch viacerých clenských krajín so zavádzaním povinných kvót, ako to presadzovala Európska komisia, sa lídri EÚ napokon 26. júna, po prvom dni summitu v Bruseli, dohodli na potrebe prerozdelenia 40 tisíc žiadatelov o azyl vo všetkých krajinách EÚ. Detaily o spôsobe relokácií však majú byt spresnené neskôr.