Zdroj: Štatistický úrad SR

Ako možno vidieť z uvedených údajov, prevažuje vývoz zo Slovenskej Republiky. Za rok 2014 sa náš vývoz do teritória medziročne zvýšil o 27,2 % a dosiahol 188,7 mil. EUR. Export do Grécka predstavuje 0,30 % nášho celkového exportu a na celkovom gréckom importe sa podieľame 0,37 %.

Na základe údajov Ministerstva hospodárstva SR (.pdf, s.1) dosiahol zahraničný obchod Slovenska s Gréckom za obdobie január - február 2015 obrat vo výške 38,3 mil. EUR, čo predstavuje v rámci zahraničného obchodu SR s krajinami EÚ šiestu najnižšiu hodnotu.

Čo sa týka bankového prepojenia, podľa Národnej banky Slovenska (NBS) mali slovenské banky v roku 2011 v gréckych dlhopisoch zhruba pol miliardy eur, čo predstavovalo len 0,91 % z celkovej bilančnej sumy slovenského bankového sektora. Poštová banka bola jedinou bankou, ktorá nakúpila v minulosti grécke dlhopisy vo väčšom objeme. Finančné aktíva držané do splatnosti sú investície banky do cenných papierov, ktoré banka bude držať až do splatnosti. K 31. marcu 2014 evidovala Poštová banka dlhopisy Grécka vo výške 44,590 EUR, pričom celková expozícia gréckych štátnych dlhopisov má splatnosť od roku 2023 až do roku 2042. (.pdf, s.44)

Poštová banka a jej vtedajší väčšinový akcionár Istrokapital SE podali v máji 2013 na ICSID žalobu proti Grécku pre nútenú výmenu gréckych štátnych dlhopisov, ku ktorej došlo v marci 2012. Grécko podľa banky prijalo vnútroštátnu legislatívu, ktorá jednostranne a spätne zmenila emisné podmienky štátnych dlhopisov. Tribunál 9. apríla 2015 konanie ukončil, pretože dospel k záveru, že grécke štátne dlhopisy nemožno označiť za investíciu, uviedla TASR.