Pomalé plnenie cieľov, hospodárska kríza a recesia prispeli k tomu, že EÚ skutočne predbehli niektoré regióny a stratégia nebola splnená. Oficiálna správa EÚ o plnení Lisabonskej stratégie hovorí okrem iného, že EÚ sa nepodarilo znížiť rozdiel v produktivite medzi najvyspelejšími štátmi sveta. Podstatne kritickejšie ohľadom výsledkov sú analytické správy napr. z dielne Friedrich Ebert Stiftung alebo portálu studentpulse.com, ktoré považujú stratégiu za neúspešnú.

Svetovo uznávaný rebríček konkurencie schopnosti zostavuje World Economic Forum pod menom Global Competitiveness Report. Tento rebríček nezoraďuje regióny sveta, ale štáty. Pri pohľade na vývoj konkurencieschopnosti európskych štátov a niektorých iných sa dá súhlasiť, že iné regióny Európu predbiehajú. Štáty ako Nemecko, Veľká Británie, Slovensko, či Taliansko v rebríčku klesajú alebo prinajlepšom stagnujú. Výnimkou v rámci EÚ sú Estónsko a Litva, ktoré zaznamenali nárast konkurencieschopnosti. Na druhej strane však stojí jasný rast konkurencie schopnosti Číny a ďalších ázijských ekonomík (napr. Taiwan, Malazjia apod.), ale aj postupný rast Spojených štátov.

V roku 2010 prijatá nová stratégia Európa 2020. Stratégia Európa 2020 má 5 základných cieľov - miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 - 64 rokov by mala dosiahnuť 75 %, úroveň investícii do vedy a výskumu by mala činiť 3 % HDP EÚ, podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku by mal klesnúť na 10 % a vysokoškolské vzdelanie by malo mať 40 % ľudí. O 20 miliónov ľudí menej by malo byť ohrozených chudobou a mali by sa splniť ekologické ciele z hľadiska zníženia počtu emisií či zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov. Stratégia má 3 priority - inteligentný rast, udržateľný rast a inkluzívny rast. Podľa aktuálnych údajov viaceré krajiny zrejme priority tejto stratégie nestihnú do roku 2020 splniť.