Slovensko a Česká republika mali výhrady voči určitým proti-Ruským sankciám, najmä tým, ktoré by ovplyvnili vývoj ich domácej ekonomiky. Z dostupných zdrojov však nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť, že by rozhodnutie o tom, ktoré sankcie voči Rusku zaviesť, bolo ovplyvnené postojom Slovenskej a Českej republiky. Tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Prvé diskusie ohľadne proti-Ruských sankcií vzťahujúcich sa na pretrvávajúci konflikt na Ukrajine začali v prvej polovici roku 2014. Už vtedy, ako informovala napr. Európska rada pre zahraničné záležitosti a mnoho iných zdrojov, sa Slovensko pod vedením Roberta Fica stavalo voči niektorým sankciám:

"Keď EÚ prediskutovávalo proti-Ruské sankcie v prvom kole na jar 2014, Slovensko (spolu s niekoľkými ďalšími krajinami) sa snažilo o ponechanie niekoľkých vysoko-profilových Ruských mien zo sankčného zoznamu, dúfajúc v zaistenie svojich vlastných záujmov. Najvyšší vládny členovia v Bratislave varovali pred príliš prudkými krokmi voči Rusku, a to zo strachu, že by Slovensko, spolu s ďalšími stredo-európskymi štátmi, bolo na rane kontra-sankciám z Kremľa."

Podobne o slovenských obavách z kontra-sankcií informoval aj portál EurActiv:

"Vlády sa doposiaľ handrkovali ohľadne detailov, čiastočne v nádeji, že budú schopní limitovať dopad sankcií na ich vlastnú ekonomiku a riadenie ich vlastných trhov. Niekoľko menších krajín EÚ, obzvlášť Česko a Slovensko, ktoré závisia od ruského plynu, vyjadrili svoj skepticizmus vzhľadom na sankcie."

Niektoré zdroje, tak ako Carnegie Europe, informovali o snahe stredo-európskych krajín zredukovať určité sankcie: "Počas diskusií ohľadne odpovede EÚ na anexiu Krymu, niektoré stredo-európske štáty argumentovali potencionálnym dopadom na ekonomiku, a to v snahe zredukovať potenciálne sankcie." Avšak akékoľvek informácie o vplyve českého či slovenského nesúhlasu na konečnú redukciu sankcií chýbajú. V spojení so skutočnosťou, že aj napriek tomu, že "slovenská vláda, a najmä jej premiér, aj najďalej verejne odporujú ďalším proti-ruským sankciám v špecifických sektoroch, no správne orgány sa v praxi vyhýbajú tomu, aby podnikali akékoľvek kroky, ktoré by podkopali jednotu EÚ", sa teda nedá povedať, že by si Slovensko či Česko boli schopné "vydupať" vyradenie akýchkoľvek mien či sankcií zo zoznamu.