Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože existuje mnoho štúdií (niekoľko uvádzame ako príklad), ktoré vyvracajú imigráciu ako primárne motivovanú víziou štedrého sociálneho systému a s tým spojené poberanie sociálnych dávok.

Problematika prisťahovalectva je jedným z kľučových problémov už od rozširovania EÚ v roku 2004.  Údaje EUROBAROMETRA 2010 (.pdf, s.51) ukazujú vysoký podiel ľudí skeptických o prínose imigrantov v rámci sociálnych sysémov.

Výsledky štúdie z roku 2011 nemeckého Inštitútu pre výskum práce (IZA) so sídlom v Bonne, na ktorej spolupracovali aj Slováci zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) vyvracajú tvrdenia o tom, že nastavenie sociálneho systému krajín hrá kľučovú rolu pre migrantov o ich príchode do danej krajiny. Štúdia nevyvracia možnosť toho, že prisťahovalci určitého pôvodu môžu byť motivovaní k emigrácii práve štedrými podporami v nezamestnanosti (.pdf, s.12), avšak tento faktor nepovažuje vo väčšine prípadov za rozhodujúci pri ich rozhodovaní sa o cieľovej krajine. Cieľové krajiny si podľa autorov vyberajú najmä na základe priaznivosti ekonomických podmienok (miera nezamestnanosti, plat, výška HDP atď.). Skúmanou vzorkou bolo 19 krajín Európy, v ktorých analyzovali vzťah podpory a nezamestnanosti v rokoch 1993-2008. Nebol nájdený žiadny dôkaz o tom, že by imigranti poberali sociálne dávky vo vyššej miere v porovnaní s domácim obyvateľstvom. (.pdf, s.8). Ďalším zo zistení po zohľadnení faktorov ako vek, vzdelanie a miera zamestnatnosti, bola približne rovnaká miera poberania podpory v nezamestnanosti medzi domácimi a imigrantmi. Podľa tvrdenia M. Kahanca, riaditeľa pre výskum CELSI, nie je kľučovým problémom zneužívanie sociálneho systemu imigrantmi, ale „schopnosť európskych krajín prilákať kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia a zabezpečiť im plnohodnotný prístup na trh práce, ako aj k sociálnemu systému“.

Gulietti a Wahba vo svojej štúdii (2012) skúmajú hypotézu magnetu blahobytu (Welfare magnet hypothesis), pričom konštatujú, že obavy o zneužívaní sociálnych systémov migrantami sú nepodložené, respektíve prinajmenšom zveličené (.pdf, s. 15). Ďalej konštatujú, že sociálne systémy sú len jednou z hlavných motivácii prisťahovalectva (výška platov, podmienky pracovného trhu, daňové systémy atď.). Hypotézy potvrdzuje Giuliettiho štúdia (2014), v ktorej opäť hovorí o nepotvrdení sa relevancie hypotézy Welfare magnet. V prípadoch, keď je sociálny systém využívaný viac imigrantmi v porovnaní s domácim obyvateľstvom, väčšinou pripisuje tento fakt rozdielom v sociálnych a demografických charakteristikách medzi týmito skupinami. Ďalej zdôrazňuje vyššie riziko chudoby imigrantov, ktoré často nie je adekvátne kompenzované sociálnymi dávkami. (.pdf, s.1)