Šaría je špecifický druh moslimského práva, obsahujúci aj aspekty, ktoré vymenoval predseda SaS Richard Sulík - bitie žien, smrteľné tresty za neveru či krvné pomsty, ale aj komplexný systém obchodného a civilného práva. Platforma Európskeho parlamentu pre sekularizáciu v politike konštatuje, že súdy v niektorých európskych krajinách začínajú prihliadať na právo šaría a rozhodujú sa aj na jeho základe - napríklad v Nemecku, jedná sa však najmä o nepotvrdené prípady z Nórska, Švédska či Dánska. Vo Veľkej Británii má šaría určitú právnu legitimitu, existujú tam moslimské arbitrážne tribunály, ktoré by síce nemali konať vo veciach rodinného či trestného práva, stále však majú výrazný vplyv na justíciu a správa Platformy to považuje za rastúci problém. V Španielsku eviduje Platforma prípad ženy, ktorú uniesli a na trest smrti ju odsúdil neoficiálny moslimský súdny tribunál. Žena dokázala po rozsudku smrti ujsť. 

Muhamed Abbas je lídrom Moslimskej únie v Česku, a po útokoch na redakciu Charlie Hebdo vystúpil v diskusnej relácii českej verejnoprávnej televízie. Verejnosť následne negatívne reagovala na jeho vyjadrenie o tom, že by právo šaría malo byť zavedené pre moslimov, ktorí žijú v Európskej únii. Zároveň potvrdil nami vyššie spomínané snahy zaviesť toto právo v Anglicku. Treba však zdôrazniť, že ani český moslimovia nie sú združení pod jednu organizáciu, a Moslimská únia tak nevyjadruje ich postoj k šaríi. 

Niekoľko výskumov poukazuje na to, že európski moslimovia preferujú šaríu pred sekulárnym právom, neexistuje však zhoda v tom, ako má byť šaría interpretovaná. Taktiež sme nenašli prípady bratrovrážd alebo krvných pômst v EÚ ospravedlňovaných šaríou, či hromadné presadzovania bitia žien.