V súčasnosti patria medzi kandidátske štáty na vstup do Schengenského priestoru aj Bulharsko a Rumunsko, ktoré sú členmi EÚ od roku 2007. Pred vstupom krajiny musia preukázať ich pripravenosť v rámci zabezpečenia hraníc, víz, policajnej spolupráce, ochrany osobných dát atď. Od roku 2010 Európska komisia niekoľkokrát zopakovala, že Bulharsko a Rumunsko sú technicky pripravené na vstup do Schengenu, avšak rozhodnutie o ich prijatí by mohlo byť uznesené len na základe jednohlasného súhlasu. Niekoľko členských krajín (medzi nimi Belgicko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko) trvali na tom, že obe krajiny musia najskôr spraviť pokrok pod tzv.Kooperačným a verifikačným mechanizmom (napriek tomu, že Európska komisia trvá na tom, že mechanizmus a Schengen sú dve nesúvisiace veci), ktorý slúži pre monitorovanie ich právnych systémov, súdnych reforiem, boja proti korupcii a v prípade Bulharska, taktiež, boja proti organizovanému zločinu.

Obe krajiny snažiace sa o vstup do Schengenu od roku 2011 mali napokon pod dohliadacim mechanizmom vstúpiť do priestoru od 1. januára 2014, avšak doteraz sa tak nestalo. V marci 2013 nemecký minister vnútra Hans-Peter Friedrich povedal, že Bulharsko ani Rumunsko nespĺňajú kritéria pre vstup do Schengenského priestoru kvôli nedostatkom vo funkčnosti súdneho systému, korupcie a boja proti organizovanému zločinu, čo by mohlo spôsobiť veľký prílev imigrantov do Nemecka a následné zneužívanie systému sociálnych dávok. Podľa nemeckého  denníka  Spiegel sa iba počas roku 2011 prisťahovalo do Nemecka z Bulharska a Rumunska približne 147,000 občanov, z ktorých značnú časť tvorili Rómovia. Počas roka 2012 ich počet narástol o dvojnásobok oproti roku 2007. Nemecké úrady uviedli nárast kriminality spojenej s prisťahovalcami z Rumunska a Bulharska, ktorá zahrňovala prostitúciu, krádeže, žobranie, ozbrojené lúpeže a iné. Nemci odložili hlasovanie na koniec roka 2013, pričom Rakúsko a Holandsko taktiež vyjadrili svoje pochybnosti.  

Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius vyjadril obavy nad schopnosťou oboch krajín zabezpečiť hranice pred nelegálnymi imigrantmi prichádzajúcich z území mimo Európy. Francúzsko je jednou z krajín s najtvrdšími zákonmi v Európe proti rómskym imigrantom. Väčšina z nich žije v táboroch, ktoré sú pravidelne ničené políciou a každoročne sú tisícky z nich deportovaných do materských krajín. Počas roka 2014 bolo zo 138 rôznych miest vysťahovaných viac ako 13 tisíc Rómov. Minister vnútra Manuel Valls sa v roku 2013 vyjadril o nemožnosti integrácie Rómov do francúzskej spoločnosti, čím vyvolal pobúrenie medzi zástancami ľudských práv, členmi Európskej komisie, ale aj niektorými predstaviteľmi francúzskej vlády. Podobne ako v Nemecku, aj vo Francúzsku sú Rómovia často spájaní s antisociálnym správaním a kriminalitou.