Je pravdou, že KDH zastáva zrušenie Mečiarových amnestií a že Alojz Hlina sa stal členom poslaneckého klubu tejto strany. Pri pohľade na vyjadrenia a články poslanca Hlinu z minulosti bolo možné pozorovať isté sympatie k Vladimírovi Mečiarovi, hovoriť o "oslavných článkoch" je však výrazným zveličením jeho aktivít, keďže žiadne články, ktoré by mohli byť označené ako oslavné, sme nenašli. Keďže toto zveličenie výrazne zlepšuje argumentačnú pozíciu Roberta Fica, ktorá má priamy dopad na úroveň dôveryhodnosti KDH, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Alojz Hlina je na Slovensku známy ako podnikateľ, poslanec NRSR a politický aktivista. Vo videu tv.sme.sk pripúšťa, že v roku 1994 volil Mečiarovo HZDS a o päť rokov neskôr, v roku 1999 po zásahu v Mečiarovej Elektre dal vyvesiť billboard s nápisom: "Nezatvárajte Mečiara, môže byť z toho občianska vojna." V roku 2008 Hlina založil stranu s názvom Strana mladých demokratov, známu ostrým kritizovaním komunálnej politiky v Bratislave, ktorú zastupovala pravica, čím vtedy nepriamo oslaboval Mečiarových oponentov. Napriek týmto faktom, ktoré Hlina nevyvrátil ani vo viacerých medializovaných rozhovoroch (pluska.sk, život.čas.sk) v súčasnosti sympatizuje s KDH a na margo prípadnej pred- a povolebnej spolupráce tvrdí: „Ak by sa nám aj nedarilo, neurobíme hodnotový kotrmelec.“ (SITA)

Hlina sa do Národnej rady SR dostal v roku 2012 na kandidátke OĽaNO, z ktorého ešte v tom roku vystúpil. V roku 2014 založil stranu Občania a koncom novembra 2014 bol na ustanovujúcom sneme strany zvolený za jej predsedu. (TASR, SITA)

Ako uviedla agentúra SITA vo svojom článku, KDH sa o zrušenie amnestií, udelených v roku 1998 bývalým premiérom a zastupujúcim prezidentom Mečiarom, snažilo už siedmy raz. Návrh ústavného zákona na zrušenie amnestií bol predložený do NRSR koncom septembra 2014. SMER návrh ani tentoraz nepodporil, a to aj napriek tomu, že pod návrh zákona sa podpísalo 60 signatárov z radov opozičných poslancov. 

"Tieto amnestie v časti týkajúcej sa zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny a zmareného referenda, ktoré sa malo konať 23. a 24. mája 1997, sú zmätočné a ako také nezodpovedajú princípu právnej istoty, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu. Svojimi rozhodnutiami (Mečiar. pozn. demagog.sk) negatívne zasiahol do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve a zneužil právo,“ konštatuje opozícia.

Podľa vlády Ivety Radičovej amnestie „boli udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány," zdôraznila Radičovej vláda vo vyhlásení. Proti zrušeniu amnestií vystupuje Robert Fico s tvrdením, že sú síce nemorálne, ale aj nezrušiteľné.