Ak berieme do úvahy ekonomický ukazovateľ ako je nerovnosť v oblasti príjmov, napriek tomu, že je možné zaznamenať nárast aj v krajinách s rozvinutými trhovými ekonomikami, z dát OECD je evidentné, že efekt tejto nerovnosti je zanedbateľný v krajinách s vysoko rozvinutými ekonomikami (.pdf, 2014, s. 2). Napríklad Švédsko má jeden z najnižších koeficientov nerovnosti medzi trhovými ekonomikami. Navyše, nie je dokázaný kauzálny vzťah medzi systémom trhovej ekonomiky a nerovnosti a tak výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 

Ak porovnáme mieru oligarchizácie v moderných trhových ekonomikách a tých, ktoré sa k trhovej približujú alebo tento druh ekonomiky nemajú, je možné zaznamenať klesavý trend v indexe oligarchie s rozvinutosťou skúmanej krajiny a jej ekonomiky.

Výrok Ľuboša Blaha považujeme za zavádzajúci, nakoľko nie je možné dokázať priamy vzťah medzi trhovou ekonomikou a zvyšujúcou sa nerovnosťou. Naopak, dáta OECD poukazujú na opačný trend. Navyše, nie je možné spojiť rast nerovnosti s nárastom miery oligarchizácie. Podľa indexu oligarchizácie je možné povedať, že krajiny s najväčším podielom oligarchie nie sú úspešnými trhovými ekonomikami.