Danko referuje k tomu, že zavedenie registrovaných partnerstiev by na základe medzinárodných dohôd malo viesť aj k povoleniu adopcií pre ľudí v týchto partnerstvách. V Rakúsku Ústavný súd síce rozhodol, že nepovolenie adopcií párom rovnakého pohlavia je protiústavné, vo svojom rozhodnutí však vychádzal skôr zo všeobecných ľudskoprávnych princípov než z medzinárodných dohovorov či prevzatej legislatívy. Viaceré krajiny uznali práva homosexuálov v otázkach adopcií na základe rozhodnutia o diskriminácii, tá však nesúvisela s registrovaným partnerstvom. Taktiež sa nejednalo o preberanie legislatívy z európskej úrovne a tým pádom by legislatívu nemuselo preberať ani Slovensko. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.

V januári tohto roku rakúsky Ústavný súd rozhodol, že ľudia s homosexuálnou orientáciou v registrovanom partnerstve majú právo na adopciu ako pár. V Rakúsku bola už povolená adopcia jednotlivcom, pri ktorej nemožno diskriminovať na základe sexuálnej orientácie, a od roku 2013 bolo povolené osvojenie si dieťaťa partnera v registrovanom partnerstve. K tomu došlo po tom, čo Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že došlo k porušeniu práv v prípade ženy čo si chcela osvojiť dieťa svojej partnerky, pretože heterosexuálne páry nemusia byť zosobášené na to, aby si jeden s partnerov mohol adoptovať deti druhého partnera. Nešlo tak o vyrovnanie pozície registrovaných partnerstiev s manželstvami, ale o vyrovnanie pozície osôb s odlišnou sexuálnou orientáciou. Rakúsky Ústavný súd vo svojom rozhodnutí podľa TASR vychádzal z toho, že na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach existuje právo na rodinný a súkromný život, a aj keď adopcia nie je jedným zo základných ľudských práv, je súčasťou rodinného života, a nie je dôvod pre to, aby dochádzalo k vylučovaniu homosexuálnych párov z možnosti adopcie. Rozhodnutie tak vychádzalo z individuálnej interpretácie práva na rodinný život, ktoré je súčasťou medzinárodného dohovoru, nie je však legislatívne záväzné a priamo nesúvisí s prijatím registrovaného partnerstva.

K podobným záverom prišli aj súdy a legislatívy v iných krajinách. V Nemecku v roku 2013 Ústavný súd rozhodol, že je diskriminačné, ak je povolená adopcia osvojeného dieťaťa partnera heterosexuálnym párom, no nie párom rovnakého pohlavia. V Holandsku bolo manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzákonené v roku 2001. Registrované partnerstvo je tu možné od roku 1998, a to pre páry rovnakého aj opačného pohlavia ako alternatíva k manželstvu. V roku 2001 boli zavedené aj adopcie pre jednotlivcov a páry rovnakého pohlavia, a to bez ohľadu na to, či sú zosobášené, uzavreli registrované partnerstvo alebo nemajú formálny zväzok ale žijú spolu minimálne tri roky. Zrovnoprávneniu nepredchádzalo rozhodnutie Ústavného ani Európskeho súdu.

Podľa § 800 občianskeho zákonníka: 

"(1) Osvojiteľmi sa môžu stať manželia alebo jeden z manželov. Výnimočne môže osvojiť aj iná osoba."  

"(2) Trvající partnerství brání tomu, aby se některý z partnerů stal osvojitelem dítěte."

Ak by v prípade Českej republiky došlo či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni k rozhodnutiu, že jednotlivci v registrovaných partnerstvách môžu adoptovať deti partnerov alebo aj iné deti, pravdepodobne by sa jednalo o zrovnoprávňovanie stavu s jednotlivcami s heterosexuálnou orientáciou, nie s manželstvami.