Adoptovať deti pármi rovnakého pohlavia je možné v 14-tich európskych krajinách: v Holandsku (od r. 2001, advocate.com ), vo Švédsku (od r. 2002, BBCnews), v Nemecku (2004, berlin.angloinfo, TASR/AP), v Španielsku (od r. 2005, nytimes.com), vo Veľkej Británii (Anglicko a Wales 2005, Škótsko 2009, Severné Írsko 2013, BBCnews), v Belgicku (od r. 2006, TASR), na Islande (od r. 2006, jurist.org), v Slovinsku (2006, Reuters), v Nórsku (od r. 2009, latimes.com), vo Fínsku (2009, icenews.is), v Dánsku (od r. 2010, AFP), vo Francúzsku (od r. 2013, SITA), v Rakúsku (od r. 2015, ČTK), v Luxembursku (od r. 2015, TASR).

Podrobný aktuálny prehľad krajín s legalizovaným registrovaným partnerstvom alebo manželstvom párov rovnakého pohlavia je dostupný na pewforum.org alebo freedomtomarry.org. Na ilustráciu môže poslúžiť nižšie uvedená mapa krajín s legalizovanou adopciou detí pármi rovnakého pohlavia s údajmi z roku 2013.

zdroj:en.wikipedia.org.

Vzhľadom na to, že sú k dispozícii americké aj európske štúdie o homosexuálnych rodičoch a ich deťoch, druhú časť výroku nemožno považovať za pravdivú.

V súvislosti s LGBTI adopciami a ich vplyvom na deti publikovala Americká psychologická aliancia v roku 2010 výskum s názvom Lesbian and Gay Parents and Their Children: Research on the Family Life Cycle. Výskum okrem iného prezentuje aj prístup homosexuálov k rodinnému životu, počínajúc hľadaním a budovaním zdravého vzťahu medzi pármi rovnakého pohlavia, cez opis rozhodnutia mať deti a zápas so zmenou rolí jednotlivých partnerov v novom vzťahu voči deťom, v súvislosti s ich rastom a dospievaním. Výskum sleduje homosexuálnych rodičov a ich deti i vo vzťahu k okoliu (škola, učitelia apod.) a tiež prináša skúsenosti detí (mládeže i dospelých) s rodičmi rovnakého pohlavia. Manželstvá, resp. registrované partnerstvá vrátane práva na adopciu detí podporuje i Americká pediatrická akadémia.

Podľa stanoviska Amerického zväzu sociológov pre Najvyšší súd USA existuje v sociálnych vedách konsenzus, ktorý tvrdí, že deťom vyrastajúcim v rodinách s rodičmi rovnakého pohlavia sa darí rovnako dobre ako deťom, ktoré vychovávajú rodičia opačného pohlavia. Odvoláva sa pritom na desiatky vedeckých štúdií, ktoré jasne dokázali, že deti lesieb a gejov sa nelíšia od iných detí v školskom prospechu, kognitívnom a spoločenskom vývoji, duševnom zdraví, sexuálnej aktivite a ani v užívaní drog. Podobný názor má aj združenie amerických pediatrov.

Denník N upozorňuje, že výskum Mike Allena a Nancy Burrell z roku 1997 a ani metaanalýza Alicie Crowl a jej kolegov z roku 2008 nepotvrdili, že by existovali podstatné rozdiely medzi výchovou detí homosexuálnymi a heterosexuálnymi rodičmi – a to ani vtedy, ak mali vývoj dieťaťa a jeho vzťah s rodičmi ohodnotiť učitelia. Nepotvrdilo sa tiež, že by mali deti gejov a lesieb väčšie sklony k homosexuálnej orientácii. Štúdia vedená psychiatrom Justinom Lavnerom z roku 2012 tiež ukázala, že sexuálna orientácia nezohráva žiadnu rolu vo vývoji detí v pestúnskej starostlivosti.

Ďalšia štúdia dokázala odolnosť adoptovaných detí homosexuálov čo sa týka sociálneho, psychického či sexuálneho zdravia. Vývoj dieťaťa je skôr ovplyvnený vzájomnými vzťahmi medzi rodičmi a deťmi, rodičovskou spôsobilosťou či bezpečnosťou.

Štúdia Marka Regnerusa poukazuje na pravý opak. Poukázal najmä na závažné riziká ako chudoba, zneužívanie či depresie. Nakoniec sa však zistilo, že autor štúdie nemal platné informácií o adopcii deťoch homosexuálnymi pármi. Americká sociologická asociácia poukázala na nedostatky danej štúdie.