Nestraníci
Pretože toto je, umiestňovanie detí do, k párom rovnakého pohlavia je sociálny experiment, ktorý nie je overený nikde na svete. Niekde sú výskumy, jedny hovoria tak, druhé hovoria tak, je to proste niečo neoverené.
V súvislosti s LGBTI adopciami a ich vplyvom na deti publikovala Americká psychologická aliancia v roku 2010výskum s názvom Lesbian and Gay Parents and Their Children: Research on the Family Life Cycle. Výskum okrem iného prezentuje aj prístup homosexuálov k rodinnému životu, počínajúc hľadaním a budovaním zdravého vzťahu medzi pármi rovnakého pohlavia, cez opis rozhodnutia mať deti a zápas so zmenou rolí jednotlivých partnerov v novom vzťahu voči deťom, v súvislosti s ich rastom a dospievaním. Výskum sleduje homosexuálnych rodičov a ich deti i vo vzťahu k okoliu (škola, učitelia apod.) a tiež prináša skúsenosti detí (mládeže i dospelých) s rodičmi rovnakého pohlavia. Manželstvá, resp. registrované partnerstvá vrátane práva na adopciu detí podporuje i Americká pediatrická akadémia.
Podľa stanoviska Amerického zväzu sociológov pre Najvyšší súd USA existuje v sociálnych vedách konsenzus, ktorý tvrdí, že deťom vyrastajúcim v rodinách s rodičmi rovnakého pohlavia sa darí rovnako dobre ako deťom, ktoré vychovávajú rodičia opačného pohlavia. Odvoláva sa pritom na desiatky vedeckých štúdií, ktoré jasne dokázali, že deti lesieb a gejov sa nelíšia od iných detí v školskom prospechu, kognitívnom a spoločenskom vývoji, duševnom zdraví, sexuálnej aktivite a ani v užívaní drog. Podobný názor má aj združenie amerických pediatrov.
Denník N upozorňuje, že výskum Mike Allena a Nancy Burrell z roku 1997 a ani metaanalýza Alicie Crowl a jej kolegov z roku 2008 nepotvrdili, že by existovali podstatné rozdiely medzi výchovou detí homosexuálnymi a heterosexuálnymi rodičmi – a to ani vtedy, ak mali vývoj dieťaťa a jeho vzťah s rodičmi ohodnotiť učitelia. Nepotvrdilo sa tiež, že by mali deti gejov a lesieb väčšie sklony k homosexuálnej orientácii. Štúdia vedená psychiatrom Justinom Lavnerom z roku 2012 tiež ukázala, že sexuálna orientácia nezohráva žiadnu rolu vo vývoji detí v pestúnskej starostlivosti.
Štúdia Marka Regnerusa poukazuje na pravý opak. Poukázal najmä na závažné riziká ako chudoba, zneužívanie či depresie. Nakoniec sa však zistilo, že autor štúdie nemal platné informácií o adopcii deťoch homosexuálnymi pármi. Americká sociologická asociácia poukázala na nedostatky danej štúdie.