Daniel Lipšic
Nová väčšina
...zrazu v analýze jeho vláda tvrdí, že súkromné vlastníctvo je to najlepšie a vie postaviť nemocnicu za 40% lacnejšie ako štát.
Predvolebný rok 2015 - predsedovia strán SDKÚ-DS a NOVA - 19.01.2015
Lipšic referuje k výstavbe novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorá má byť realizovaná prostredníctvom takzvaného PPP, teda verejno súkromného partnerstva. Vláda si dala vypracovať analýzu, ktorá porovnáva niekoľko alternatív pre financovanie a stavbu nemocnice. Štúdia okrem iného spomína, že projekty ktoré realizuje štát samostatne alebo v spolupráci so súkromným investorom sú vystavené riziku navýšenia investičných výdavkov až do výšky 37,8 %. Projekty realizované výhradne súkromným investorom naproti tomu majú toto riziko prakticky nulové. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Štúdia uskutočniteľnosti (.pdf, s. 89) vypracovaná pre ministerstvo zdravotnícta porovnáva tri modely financovania novej nemocnice. Za prvé je to PSC, čiže stavba verejným sektorom definovaná nasledovne:
"Tradičná forma realizácie nUNB prostredníctvom série verejných zákaziek. Dizajn, výstavba a prevádzka nUNB (nová Univerzitná nemocnica Bratislava, pozn.) je riešená verejným sektorom („VS“ alebo „Verejný sektor“). Verejný sektor je v pozícii investora a investičné výdavky financuje štátnym dlhom (bankové pôžičky alebo emisia dlhopisov)."
Druhá forma je PPP projekt, pri ktorom:
"Dizajn, výstavba, financovanie a prevádzka nUNB sú zaistené jedným súkromným partnerom alebo konzorciom súkromných partnerov, v prípade IPPP a JV za spoluúčasti verejného sektora. Špecifickou požiadavkou MZ SR pre posudzovanie tejto možnosti je, že súkromný partner alebo konzorcium súkromných partnerov zabezpečí prevádzku, vrátane prevádzky a poskytovania zdravotných služieb."
Poslednou alternatívou je takzvaný špecifický variant s účasťou štátu, pre ktorý platí, že:
"Prípravná fáza bude zabezpečená Verejným sektorom a v spolupráci so súkromným prevádzkovým operátorom, ktorý má skúsenosti s prevádzkovaním podobného typu nemocnice v zahraničí a bude obstaraný prostredníctvom štandardného verejného obstarávania. Podobne ako v prípade PSC bude výstavba zabezpečená prostredníctvom štandardného verejného obstarávania. Prevádzka nemocnice bude zabezpečená Verejným sektorom v spolupráci s Prevádzkovým operátorom motivovaným pomôcť Verejnému sektoru pri dosiahnutí vysokej prevádzkovej účinnosti od začiatku prevádzkovej fázy nemocnice. Odmena pre Prevádzkového operátora bude stanovená na báze pevnej a motivačnej odmeny viazanej na dosiahnutie cieľov."
Štúdia sa venuje výhodám a nevýhodám týchto variant. V otázke finančnej výhodnosti hodnotí (s.100), že projekty na ktorých sa nepodieľa verejný sektor majú menšie riziko navýšenia investičných výdavkov, a sú v priemere o takmer 40% lacnejšie:
"V prípade PSC a Špecifického variantu sa uvažovalo s rizikom navýšenia investičných výdavkov na základe štúdie Mott Macdonald (2002) vo výške 37,8 % v porovnaní s PPP. Toto pozorovanie tiež nepriamo potvrdzuje štúdia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (2009), ktorá uvádza priemerné navýšenie investičných výdavkov pri diaľničných projektoch vo výške 31,1 %. Vzhľadom na to, že stavba univerzitnej nemocnice predstavuje v porovnaní so stavbou diaľnice komplexnejší projekt, javí sa navýšenie v štúdii Mott Macdonald ako opodstatnené.V prípade PPP nebolo vyčíslené prekročenie investičných výdavkov, keďže toto riziko je úplne prenesené
z Verejného sektora na Súkromného partnera. Tento fakt potvrdili aj Mott MacDonald (2002) vo svojej štúdii, kde tvrdí, že prekročenie investičných výdavkov sa v prípade PPP blíži k nule."
z Verejného sektora na Súkromného partnera. Tento fakt potvrdili aj Mott MacDonald (2002) vo svojej štúdii, kde tvrdí, že prekročenie investičných výdavkov sa v prípade PPP blíži k nule."
Súhrnná správa označuje PPP za finančne najvýhodnejšiu alternatívu. Výšku nákladov jednotlivých scenárov odhaduje (s. 27) na 125 miliónov eur pri PSC a 100 miliónov eur pri špecifickom variante. Pre PPP predpokladá náklady v rozmedzí 52,2 až 96 miliónov eur, podľa typu spolupráce. V prípade tohto scénara však treba predpokladať s kompenzáciou zisku zo strany štátu v rokoch po dostavbe, ktorá je odhadovaná na v priemere 26,5 milióna eur v rokoch 2020 až 2022 a 11 miliónov eur v rokoch 2023 až 2049. Hlavná finančná výhoda tak spočíva v rozdelení nákladov na dlhšiu dobu oproti jednorazovému zaťaženiu rozpočtu, ako aj vo vyššie spomenutom zníženom riziku prekročenia nákladov.
Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2015