Robert Fico
SMER-SD
V roku 2010-2012 so schránkovými firmami neurobili absolútne nič. Absolútne nič.
Počas vlády Ivety Radičovej bol dvakrát novelizovaný zákon o verejnom obstarávaní. Vďaka týmto novelám sa zvýšila transparentnosť vo verejnom obstarávaní, ani jedna z nich sa však nevenovala otázke sídiel firmy a daňových únikov. Tomu sa mala venovať plánovaná tretia novela, ktorá však nestihla počas vlády Ivety Radičovej prejsť legislatívnym procesom. Je tak pravdou, že počas vlády Ivety Radičovej nebol prijatý zákon, ktorý by ošetroval súťaženie schránkových firiem, nie je však pravdou, že by sa tejto téme vláda nevenovala. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože ním Robert Fico vylepšuje pozíciu svojej vlády.
Prvá novela (.pdf) sa venovala najmä otázkam kontroly a transparentnosti verejného obstarávania. Posilnené bolo napríklad využívanie elektronických aukcií.
"verejný sektor začal obstarávať transparentnejšie a využívať súťažné metódy častejšie. Kým posledný rok vlády Roberta Fica bolo len 58% objemu obstarávania nakupovaných cez súťažné postupy (verejná a užšia súťaž), v prvom roku vlády Ivety Radičovej to bolo až 73%. Zároveň klesol objem kontrahovaný cez najmenej otvorený postup rokovacím konaním bez zverejnenia z 30 na 20 percent celkového objemu zákaziek vo verejnej správe. Priemerný počet súťažiacich na jeden tender sa v rovnakom porovnaní zvýšil z 1,7 na 2,5 uchádzača. Vyplýva to z oficiálnych čísel o verejnom obstarávaní, ktoré spracuváva portál Otvorený vestník verejného obstarávania (vestnik.transparency.sk). Viaceré ministerstvá a štátne firmy navyše vo veľkom meradle začali používať elektronické aukcie"(Zdroj: Transparency Slovensko)
Uchádzači o štátne zákazky by museli „identifikovať konečného užívateľa výhod“ zo zákazky.
Pôjde napríklad o meno majiteľa schránkovej firmy, ktorá sa cez slovenskú dcéru o zákazku uchádza. Ak sa neskôr preukáže, že informácia nie je pravdivá, o zákazku príde a dostane sa na čierny zoznam firiem, ktoré u nás nemôžu ísť do tendrov.
2. Aspoň päť ponúk
Pred obstarávaním bude potrebná analýza trhu. Cez ňu bude obstarávateľ zisťovať, či existuje aspoň päť subjektov zodpovedajúcich verejnej zákazke.
Keď ich bude menej, dva týždne pred súťažou na to musí upozorniť Úrad pre verejné obstarávanie.
Ak obstarávateľ deklaruje piatich záujemcov a neskôr sa prihlási len jeden, súťaž bude automaticky zrušená. Keď bude mať konkurencia podozrenie z manipulácie súťaže, bude ju môcť oficiálne napadnúť.
3. Menej výnimiek
Reforma zníži počet výnimiek, keď nemusí byť verejné obstarávanie. To sa týka najmä obmedzení pre utajované skutočnosti.
Sprísnenie čakajú aj finančné limity zákaziek, ktoré sa musia cez zákon obstarávať. Minimálne však pôjde o zákazku za 10-tisíc eur.
4. Nové pokuty
Za zadanie zákazky bez súťaže, nezverejnenie výziev či ušitie podmienok na jedinú firmu môže dostať zodpovedný pracovník pokutu až 12-tisíc eur.
Keď však na chyby upozorní štatutára a ten zákazku napriek tomu odklepne, zodpovedný bude štatutár. Ten má po novom aj trestnoprávnu zodpovednosť.
Šéf Transparency International Gabriel Šípoš víta sprísnenie hmotnej zodpovednosti za chyby. „Doteraz sa zosobňovalo a vyvodzovala zodpovednosť len minimálne.“ Podľa údajov Transparency to bolo len v tretine pokutovaných pochybení, ktoré v rokoch 2005 až 2008 našiel úrad.
5. Menej špekulantov
Záujemca s veľmi nízkou ponukou nebude musieť byť vylúčený, ak si na výplatu počká do zrealizovania zákazky a poistí sa pre prípad, že by ju nedokončil.
Vzhľadom na zvýšené náklady na poistenie môže zmena priniesť menej špekulantov vo verejných zákazkách. Problémom s označovaním normálnych ponúk ako veľmi nízkych čelí aj Európska únia, Brusel však zatiaľ účinné riešenie nenašiel"