Richard Sulík
SaS
Tí, ktorí sa hlásia k nejakej cirkvi, tak to oznámia daňovému úradu a ten tú cirkevnú daň priamo poukáže tej cirkvi, ku ktorej sa daňovník hlási a keď sa nehlási, tak si tie peniaze môže nechať. Takto to funguje v Nemecku, funguje to veľmi dobre a ja si myslí, to je správne riešenie.
Politiky strán Siet, SaS, SMK a OLaNO - 13.10.2014
Sulíkov výrok hodnotíme ako pravdivý. V Nemecku naozaj existuje cirkevná daň ako súčasť dane z príjmov. Táto daň sa netýka ateistov. Nehodnotíme, či tento systém funguje v Nemecku "veľmi dobre", nakoľko sa v tomto prípade jedná o politickú interpretáciu.
HN, 7. septembra 2014:
"Nemeckí veriaci musí cirkvám navyše odviesť okolo deviatich percent zo sumy, ktorú odvádzajú ako daň z príjmu...Veriaci ročne cirkvám na daniach prispejú zhruba desiatimi miliardami eur."
Podľa rovnakého zdroja v Nemecku hromadne odchádzajú ľudia z cirkví práve preto, aby sa vyhli platbe dane. Táto daň sa totiž nedá previesť na iné účely, napríklad charitatívne, ako v prípade iných krajín.
Ako fungujú cirkevné dane v Európe uvádza HN, 25. februára 2011:
"V Nemecku registrované cirkvi od roku 1803 vyberajú daň od členov svojej farnosti na základe štátnych zoznamov, kde sú uvedení platcovia daní. Výšku si určujú samotné spolkové krajiny. Každý člen cirkvi má možnosť kedykoľvek ukončiť svoje členstvo, a tým ukončiť povinnosť platiť cirkevnú daň.
V Taliansku sú cirkvi financované asignáciou z daní. Každý, kto odvádza dane z príjmu, môže poslať určité percento z dane - v súčasnosti 0,8 percenta - niektorej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Peniaze občanov, ktorí odmietnu prispievať niektorej z cirkví, štát použije na sociálne účely."
Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014