Je pravdou, že strana Smer-SD skutočne vo svojom vládnom období neprerokovala množstvo opozičných návrhov, čo vyvolalo viacero otázok. Výrok Radoslava Procházku však vyjadruje jeho subjektívny postoj a rozhorčenie nad poslednými udalosťami, kedy Smer-SD na poslednej schôdzi vyradil 10 návrhov opozície. Navyše jeho tvrdenie "Smerácke áno, nesmerácke nie" je príliš zovšeobecňujúce, keďže nemožno tvrdiť, že všetky prerokované návrhy zákonov predložili iba poslanci Smeru-SD. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci. 

Ústava SR zveruje právomoc návrh zákona predložiť do parlamentu vláde, poslancom, skupine poslancov a výboru národnej rady. Tomuto oprávneniu sa hovorí právo zákonodarnej iniciatívy. V najväčšom rozsahu ho využíva vláda, ktorá spravidla predkladá tri zo štyroch schválených zákonov.Návrh zákona musí byť predložený do parlamentu v paragrafovom znení spolu s dôvodovou správou. V dôvodovej správe musí byť zhodnotená potreba prijatia navrhovaného zákona a musia v nej byť odôvodnené jednotlivé ustanovenia návrhu. Okrem iného sa v dôvodovej správe uvádza súlad návrhu zákona s právom Európskej únie.

Radoslav Procházka hovorí pravdivo o situácii, ktorá sa odohrala v úvode 37. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 9. septembra 2014 o 13.00. Vládna strana Smer-SD vyradila na podnet predsedníčky poslaneckého klubu strany Jany Laššákovej z programu schôdze desať opozičných návrhov s odôvodnením, že návrhy sa týkajú komunálnych volieb a parlament, by mal o nich rokovať až po voľbách. 

Následne opozícia stiahla z tejto schôdze všetky svoje návrhy, ktorých bolo dohromady približne 30. Podľa oficiálnych stránok NR SR, kde môžeme nájsť konkrétny program tejto schôdze, je pravdou, že vládna strana Smer-SD skutočne vyradila desať opozičných návrhov a následne opozícia stiahla všetkých tridsať. 

Podľa správy SITA, 19. septembra 2014 Smer-SD na pokračujúcej schôdzi 18. septembra navyše odmietol zaradiť päť opozičných vyradených bodov do programu schôdze. Týchto päť návrhov sa týkalo zavedenia princípu jeden mandát stačí, teda aby poslanci parlamentu nemohli pôsobiť ako starostovia, predsedovia vyšších územných celkov alebo verejnoprávnych inštitúcií, resp. aby poslanci vo viacerých funkciách mohli poberať len jeden plat. Hovoriť sa malo aj o novele, ktorá má zakázať poslancom NR SR vykonávať advokátsku prax a o návrhu na dvojkolovú voľbu starostov a primátorov. Podľa viacerých poslancov je argument, že vyradené návrhy sa týkajú komunálnych volieb nevhodný, vzhľadom k tomu, že poslanec Choma, ktorý kandiduje v týchto voľbách návrhy predkladať mohol. 

Dôsledkom týchto udalostí skupina liberálnych poslancov okolo Jozefa Kollára podáva sťažnosť na Ústavný súd SR pre vyradenie opozičných zákonov z rokovania septembrovej schôdze, ako aj pre nedodržanie zákonom stanovenej 24-hodinovej lehoty na prerokovanie materiálov k voľbe nového člena Súdnej rady SR.