Sú tu dlhé roky na stole analýzy, ktoré hovoria, že dnes zdravotné odvody fungujú ako svojho druhu daň, len sa volajú zdravotné odvody a sú s tým spojené náklady, ktoré sú zbytočné, tomu systému nijako nepomáhajú.
Podľa vyjadrenia riaditeľa IFP Martina Filka z e-mailovej komunikácie s Demagog.SK, je faktom, že zdravotné odvody fungujú ako napríklad daň zo mzdy (payroll tax) a odvod závisí len o výšky mzdy poistenca. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Filko dodal, že v minulosti sa robili na Ministerstve financií analýzy o zrušení zdravotných odvodov, no tieto dokumenty sú interné.
Dodávame, že analýzy Health Policy Institute a INEKO uvádzajú možné riziká vyplývajúce zo zrušenia zdravotných odvodov. Z danej analýzy vyplýva viac negatívnych než pozitívnych dôsledkov zrušenia zdravotných odvodov. Keďže na systém zdravotného poistenia existujú rôznorodé názory, Demagog.SK nehodnotí "zbytočnosť a nákladnosť" systému zdravotných odvodov.
Nižšie uvádzame spomínané analýzy HPI a INEKO.
Peter Pažitný z HPI vypracoval analýzu (.pdf, s. 7) kde porovnával návrhy reformy odvodov Richarda Sulíka a Ľudovíta Ódora. Návrh Ódora uvažuje so zrušením zdravotných odvodov a ich zakomponovaním do všeobecných daní. Ako kompenzáciu výpadku navrhuje zvýšenie dane z príjmov na 23% a zvýšenie DPH na 21%. Zdroje do poisťovní by sa dostali až cez daňové úrady. Zároveň presun financovania na spotrebu cez zvýšenie DPH (z 19% na 21%) by znamenalo, že to zasiahne aj tie skupiny obyvateľstva (dôchodcovia a nezamestnaní), ktoré dnes zdravotné poistenie neplatia. Z výsledku vyplýva, že práca nebude takmer vôbec zaťažená a bremeno sa presunie na zisky firiem a živnostníkov a samozrejme spotrebu. Týmto by sa progresívny charakter financovania zdravotníctva premenil skôr na regresívny - relatívne viac by zaťažil chudobných ako bohatých.
Z analýzy vyplýva aj pochybnosť o dlhodobej finančnej udržateľnosti zdravotníctva. Riešenie vidí v zavedení nominálneho poistného, ktoré v súčasnosti funguje napríklad v Holandsku. Zavedenie tohto poistného by malo distribučné dopady a bolo by regresívnejšou formou financovania v porovnaní so súčasným stavom.
Ďalšiu analýzu vypracoval P. Goliaš z INEKO. Kapitola 2.3 (str. 30-32) sa venuje financovaniu zdravotníctva z daní a teda konkrétne zrušeniu zdravotných odvodov a financovania zdravotníctva z daní.
"Financovanie zdravotníctva z daní by na jednej strane znížilo zdanenie práce, obmedzilo únik pred platením odvodov a znížilo administratívnu záťaž pri platení odvodov. S výnimkou prvého faktora (zdanenie práce, pozn.) však možno všetky tieto efekty do veľkej miery dosiahnuť aj bez zrušenia zdravotných odvodov (napr. harmonizáciou daňových a odvodových vymeriavacích základov, posilnením kompetencií zdravotných poisťovní pri výbere a vymáhaní nedoplatkov, zlepšením komunikácie poisťovní s Daňovým úradom, posilnení jednotných kontaktných miest, aktívnejším prístupom poisťovní k neplatičom, elektronizáciou komunikácie s platiteľmi, atď.). Na druhej strane by financovanie z daní znemožnilo zavedenie súťaže medzi poisťovňami na strane príjmov a súčasne by sa významne zvýšilo riziko politických zásahov pri riadení finančných tokov medzi štátom a zdravotnými poisťovňami. Súťaž medzi poisťovňami pritom považujeme za kľúčový predpoklad pre efektívne fungovanie zdravotníctva. Zrušenie zdravotných odvodov a financovanie zdravotníctva z daní preto neodporúčame realizovať."