Kiska naráža na rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš z októbra 2012, ktoré uznalo právo prezidentovi zvážiť spôsobilosť kandidátov. V Ústave SR sa však exaktne neukladá aby rezident zvážil spôsobilosť kandidátov, ktorých má vymenovať. Inými slovami, prezident nemusí zvažovať spôsobilosť (okrem zákonných predpokladov) kandidátov podľa Ústavy. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 

Podľa Ústavy SR čl. 134 (2):

„Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.“

Čl 102 písmeno s.) hovorí:

"Prezident vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora,"

V Ústave sa takáto právomoc "zvážiť spôsobilosť" exaktne neuvádza, no rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš mu takéto právomoci dáva. Rozhodnutie z 24. októbra 2012 uznáva právo prezidenta SR zvoleného kandidáta nevymenovať, dôvody však nesmú byť svojvoľné.

"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje.

Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky).
Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné."  

Kiska ako dôvod uviedol: „...u piatich kandidátov som dospel k záveru, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu ústavného súdu. Nezistil som u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo, ústavne právo, nie sú mi známe výsledky sústavnej práce, ktoré by dokazovali ich ozajstní záujem stať sa najvyššími sudcami tejto krajiny.“

Trend, 27. júna 2014:

"Je pravda, že právomoc prezidenta vymenovať sudcov Ústavného súdu potom ústava konkretizuje v článku 134 vetou: „Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident vymenovať.“ Skutočnosť, že sa táto veta nachádza v inej časti ústavy, nemôže nič zmeniť na podstate veci, na ktorej sa bez váhania zhodli renomovaní ústavní právnici: „Princípy vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu v kauze Čentéš sú aplikovateľné v celom rozsahu aj na proces vymenovania a prijímania sľubu kandidátov na posty ústavných sudcov.“