DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Robert Fico

SMER-SD

Uvedomte si jednu vec, že hovorím o situácii, kedy Slovensko nebolo členským štátom NATO. To znamená, že hovoríme o prelete bombardovacích lietadiel (lietadlá NATO do Juhoslávie, pozn.) a stíhačiek cez naše územie, kedy Slovensko bolo neutrálne.

Fico o Ukrajine a sankciách - 08.09.2014
Zavádzajúce

Je pravdou, že Slovensko v čase schválenia preletu bojových stíhacích lietadiel ponad územie Slovenska nebolo členom NATO. Avšak ešte pred schválením preletu (23. marca 1999) v decembri 1998 bol Kukan na stretnutí Euroatlantickej partnerskej rady, kde zastupoval Slovensko ako krajinu uchádzajúcu sa o členstvo v NATO. Následne 23 - 25. marca 1999 bolo Slovensko na Washingtonskom summite zaradené na zoznam kandidátskych krajín na členstvo v NATO a o pár mesiacov prijalo Národný program prípravy na členstvo v NATO. Prístupové aktivity Slovenska do NATO a podpora NATO ako takej už pred a v čase schválenia preletu bojových stíhacích lietadiel do Juhoslávie, teda Slovensko nerobilo neutrálnou krajinou v tom zmysle ako hovorí R. Fico. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 


Prelet bojových stíhacích lietadiel ponad územie Slovenska bolo schválené 1. vládou M. Dzurindu 23. marca 1999. Mikuláš Dzurinda ako predseda vlády takto vystúpil v NR SR 31. marca 1999:

"...v prvom rade chcem zvýrazniť alebo podčiarknuť, že vláda Slovenskej republiky plne podporuje, vždy podporovala všetky aktivity medzinárodného spoločenstva tak Organizácie Spojených národov, ako aj OBSE, Európskej únie, Kontaktnej skupiny, Severoatlantickej aliancie, všetky aktivity, ktorých cieľom je zastavenie násilia, začatie mierového procesu a zabránenie rozsiahlej humanitárnej katastrofe v Kosove. Boli sme pripravení vyslať aj do Kosova špeciálnu jednotku v rámci síl KFOR v prípade, že by sa bola bývala v Rambouillet dosiahla mierová dohoda. Žiaľ, nedosiahla sa.

Rozhodnutie o udelení súhlasu s preletmi lietadiel aliancie patrí z hľadiska vnútroštátnej legislatívy do kompetencie náčelníka Štábu letectva a protivzdušnej obrany Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky pri zohľadnení politického stanoviska ministerstva zahraničných vecí. Toľko litera zákona. Pochopiteľne, dôležitosť a citlivosť danej problematiky bola dôvodom toho, že o príslušnom súhlase rokovala a následne ho potvrdila aj vláda Slovenskej republiky na svojom mimoriadnom zasadaní 23. marca."

Ministerstvo zahraničných vecí uvádza chronológiu procesu vstupu Slovenska do NATO. 

Slovensko zastupoval 8. decembra 1998 minister zahraničných vecí Eduard Kukan na pravidelnom zasadnutí Euroatlantickej partnerskej rady na úrovni ministrov zahraničných vecí v Bruseli. Šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová na stretnutí s Kukanom konštatovala, že SR je jeden z najlepšie pripravených kandidátov na vstup do NATO.

23 - 25. marca 1999 bola Slovenská republika Washingtonskom summite zaradená na zoznam kandidátskych krajín na členstvo v NATO. Na summite bol zároveň vytvorený a prijatý Akčný plán členstva (Membership Action Plan - MAP) pre lepšiu prípravu kandidátskych krajín na členstvo v aliancii a takisto ako praktický nástroj na realizáciu záväzku aliancie pokračovať v jej rozširovaní, potvrdzujúci politiku otvorených dverí.

9. júna 1999 Slovenská vláda schválila Národný program prípravy SR na členstvo v NATO, ktorý reflektoval jednotlivé oblasti MAP pod názvom PRENAME (PREparation for NATO MEmbership). V rámci tohto programu Slovenská republika vytvorila medzirezortný mechanizmus koordinácie prípravy, ktorého nosnou výkonnou časťou boli predovšetkým medzirezortné pracovné skupiny, zodpovedajúce jednotlivým tematickým okruhom programu PRENAME.

21. septembra 2000 spolu 23 koaličných a opozičných poslancov slovenského parlamentu vytvorilo Poslaneckú skupinu pre rýchlu integráciu Slovenska do NATO

V marci 2001 Národná rada SR prijala novú bezpečnostnú stratégiu, ktorá počíta so vstupom krajiny do NATO. Hlasovala za ňu drvivá väčšina poslancov parlamentu.

November 2002 Pražský summit NATO. Slovensko dostalo na pražskom summite aliancie spolu s ďalšími šiestimi krajinami pozvánku na prístupové rokovania o vstupe do NATO, na ktorých malo dokázať svoju pripravenosť stať sa spoľahlivým a zodpovedným členom aliancie.

9. a 16. december 2002 Prístupové rozhovory o vstupe SR do NATO.

26. marca 2003 Predstavitelia členských krajín NATO podpísali v Bruseli, za účasti predstaviteľov pozvaných krajín, sedem protokolov o pristúpení k Severoatlantickej zmluve. Začala sa ratifikácia protokolov v členských krajinách.

27. marca 2003 Vláda SR na mimoriadnej schôdzi jednomyseľne schválila pristúpenie SR k Severoatlantickej zmluve.

10. a 15. apríla 2003 Národná rada SR schválila pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej aliancii. O päť dní neskôr podpísal prístupovú listinu k Severoatlantickej zmluve prezident SR Rudolf Schuster.

Dátum zverejnenia analýzy: 07.09.2014
success
error